Charta 77 bola česká a bola predohrou konca Československa

Autor je redaktor MF Dnes

Dnes by bol vznik Charty 77, od ktorého uplynulo štyridsať rokov, označený za akciu "pražskej kaviarne".

Nebolo by to presné, ďalším silným ohniskom disidentského hnutia bolo Brno, desiatku signatárov mali napríklad aj západočeské Sušice, ale pri istom zjednodušení, ktoré si také nálepky nutne žiadajú, sa to nepochybne povedať dá.

Prví signatári filozof Jan Patočka, katolícky disident Václav Benda, dramatik Václav Havel, bývalý tajomník ÚV KSČ Zdeněk Mlynář, trockista Petr Uhl, spisovateľ Ludvík Vaculík a bývalý minister zahraničia Jiří Hájek do tohto obrazu nepochybne zapadali.

V Charte 77 sa však v ich osobách spojilo takmer nespojiteľné, disent demokratický, kresťanský či, povedzme, katolícky a reformno-komunistický.

Ako v samotnej metóde odboja, teda pohybovanie sa v medziach zákonov a požadovanie od komunistickej moci iba plnenie záväzkov dodržiavať ľudské a občianske práva, ktoré Praha podpísala na helsinskej konferencii z roku 1975, tak v tomto zjednotení rôznorodých opozičných síl, bola Charta 77 prelomovým krokom.

Nielen v rámci Československa, ale aj celého sovietskeho bloku. Cez obmedzený počet signatárov, ktorý nedosiahol ani dvetisíc, vytvorila Charta 77 svojou mnohoročnou činnosťou základ pre (český) prechod k demokratickej spoločnosti západného typu.

Prečo sa Dubček nepridal

Tieňom, ktorý Charta 77 s niekoľkými výnimkami nikdy neprekročila, boli jej české obmedzenia.

Počet slovenských signatárov nielenže nikdy nedosiahol ani päťdesiatku, väčšina prvých slovenských signatárov navyše žila v Prahe alebo to boli slovenskí Česi. Na Slovensku okolo Charty 77 nikdy nevzniklo žiadne funkčné zoskupenie, zostalo to na jednotlivcoch, ktorých komunistická represívna moc oveľa ľahšie izolovala.

To, že Charta 77 zostala obmedzená prakticky len na Čechy, Moravu a Sliezsko, sa na Slovensku berie ako chyba jej slovenských iniciátorov.

Ako zásadný nedostatok sa uvádza, že Chartu 77 nepodpísal symbol Pražskej jari (ktorý bol na rozdiel od Charty 77 skutočne i slovenský) Alexander Dubček. Niekoľko pamätníkov opísalo kľúčovú vetu, ktorú Dubček údajne povedal niekoľkým emisárom z Prahy, ktorí ho prišli požiadať o podpis: "Ja som mohol byť jedným zo zakladateľov Charty, ale nemôžem byť jedným zo signatárov," opakovane vraj tvrdil Dubček.

Je otázkou, či sa Dubček do príprav nepripojil preto, že nemohol aj pre neustále sledovanie. Alebo že nechcel, pretože prostredníctvom svojich listov - vtedy už všemocnému Gustávovi Husákovi - hral svoju vlastnú politickú hru.

Vplyv katolíckeho disentu

Nie je to však tak, že by na Slovensku Charta 77 a jej dokumenty nekolovali. Jednoducho tu nenašli podporu a je poctivé sa pýtať prečo.