V čase, keď sa mlčiaca väčšina nechala unášať päťročnicami a heslami o triednom nepriateľovi, zopár odvážnych ľudí prehovorilo o ľudských právach.
O tom, že občanov, ktorí zastávali iné názory, než bol názor strany, štát diskriminoval a šikanoval.
Prehovorili o tom, že ľuďom bola odopieraná sloboda prejavu, vierovyznania, voľného pohybu alebo právo na vzdelanie. A v roku 1977 sa podpísali pod Chartu plným menom.
Dnes niektorých opäť dráždia úvahy o ľudských právach. Veksláci populizmu by ich s ľahkosťou vymenili za vstupenku k moci.
Silnejú hnutia, pre ktoré ľudské práva neznamenajú o nič viac, než znamenali pre režim, ktorý ich systematicky
utláčal.
A je dôležité, aby sme sa opäť nestali súčasťou mlčiacej väčšiny.
