Autorskú obavu – popri chvále – z úderu na základňu Bašára, teda že impulzívnosť a situačná náladovosť Trumpa môžu byť do budúcnosti aj rizikom (sobota: Nový šerif v meste), podporil aj Fareed Zakaria.
Jeho dojem, že „zahraničná politika Trumpovej administratívy je zmesou reflexov, inštinktívnych reakcií (...)“, však vyústil – tiež popri chvále – až do nespravodlivého záveru že „jeden útok nie je stratégia“.
Fakt je ten, že zmena kurzu o 180 stupňov, hoci aj na základe akéhokoľvek silného impulzu, je určite „adhocizmus“ a veľká nečitateľnosť. O stratégii do budúcna to však nehovorí nič.
„Hrubá“ korekcia poradcu McMastera, že „boj proti IS a zvrhnutie Asada sú súbežné“, by päť dní po útoku aj mala stačiť. Očakávať čokoľvek určitejšie v tomto štádiu by bolo nereálne.
Šesťdesiat tomahavkov demonštrovalo svetu, že Trumpov svetonázor, ktorý si tvoril z Breitbartu a podobne skvelých zdrojov, prechádza v úrade transformáciou – čo je vynikajúce, ten doterajší nestál za veľa –, ale na odraz v prepočítavaní výnosov a nákladov novej situácie si treba počkať.