Ak vynecháme Baudelaira, tak principiálne stanovisko by znelo, že nech kvitnú všetky kvety. S novou stranou Beblavého a Mihála, ktorú ohlásili, je však problém nasledovný: nové kvietky v záhrade strán a hnutí sa na Slovensku už tak premnožili, že začínajú s reputáciou buriny ešte skôr, než si stihli dať meno.
Kritika je vždy ľahšia ako chvála, ale okrem vylepšenia pozície v NR SR sa „raison d'être“ oznámenia ťažko hľadá. Niežeby boli Beblavý/Mihál a spol. bez nároku na politickú budúcnosť. Nie sú, avšak strany sa budujú – teda mali by sa – zdola, čoby odpoveď na nejaký typ objednávky.
Ak sa členstvo a štruktúry zliepajú ex post – uvidíme, čo príde – je to síce lepšie ako komplet virtuálna realita, ale stigma, že konštitučnou ideou sú (boli) osobné žiadostivosti, už tam je. A to už súvisí s dôverou.
Najprv päta a až potom hlava by preto novinke svedčali lepšie. Niežeby sme dávali za vzor Procházku, ale toľko vedel, že ak chce ponúkať stranu, a nie fantóm typu OĽaNO (Matovič odpustí), tak musí mať aj „telo“.
