Autor je stredoškolský učiteľ a spisovateľ
Charizmatických osobností je vo svete ako šafranu, len u nás je to opäť trochu inak, nemáme ich ani za mak a poznať to podľa toho, že si tu už pomaly každý druhý človek založil politickú stranu.
O spolkoch typu HZD alebo bizarnostiach, s akými sa pokúšala do parlamentu prebojovať Mojsejová, hovoriť nechcem, na to máme klinických psychiatrov, zaujíma ma skôr tá akože lepšia polovica spektra. Vývoj, zdá sa, smeruje aj v tomto priestore k horšiemu.
“Nie, jediné, čoho sa v koalícii, teda najmä v Smere, boja, sú voľby a s nimi spojenej možnosti vlády zákona. Kým majú moc, majú aj beztrestnosť – a to nijaká demonštrácia nezmení.
„
Od partičiek, ktoré sa vmestili do výťahu, sme prešli k stranám jedného muža, vďaka čomu už vôbec nezáleží na tom, či sa volajú Toska, alebo sa ako Progresívne Slovensko iba volajú, ale stranou vôbec nie sú, a nezáležalo by ani na ničom inom, keby do nich ktosi nebol neustále ochotný vkladať svoje nádeje.
Beblavého som vždy, keď došlo k tomu, aby som menoval aspoň jedného schopného a neskorumpovaného poslanca, uvádzal na popredných miestach. Stále som presvedčený, že ten človek si nezobol ani ako člen SDKÚ a do ničoho sa nezaplietol ani ako Procházkova dvojka. Akurát si myslím, že tentoraz šliapol vedľa.
