K rv tiekla močariskami.
Bol rok 9 nášho letopočtu a tri légie aj s pomocnými zbormi Publia Quinctilia Vara prepadla v neprehľadnom teréne rozsiahla aliancia germánskych kmeňov pod vedením Cheruskov. Jednotky slávneho Arminia rozdrvili v Teutoburskom lese neďaleko Kalkriese Rimanov a vydobyli slobodu svojim ľuďom.
Arminius, prvý medzi Germánmi, dal národu novú hrdosť, ako radi pripomínali nemeckí nacionalisti už od pätnásteho storočia. Tento blonďavý, modrooký bojovník, prototyp budúceho odhodlaného Árijca, mal zjednotiť kmene a vytlačil cudzích Rimanov z bohmi zverenej domoviny.
Akurát, že sa to takto nikdy nestalo. A väčšina z príbehu je mýtus.
Migrácie a ideológie
“Celé vedecké pole zaoberajúce sa migráciou bolo v minulosti poškvrnené ideológiou.
„
Predstava, že Európa je miestom rozdielnych ľudí pochádzajúcich z rôznych regiónov, že tu žijú unikátne, geneticky výnimočné skupiny obyvateľov, ktoré sa navzájom líšia, že sú tú kmene, ktoré sú výnimočné, obyvatelia, ktorí sú pôvodní a miesto na život im je zverené bohom, predkami či tradíciou, je jednoducho nezmysel.
Nejaký Arminius a jeho kmene nevytlačili Rimanov z oblasti ešte po ďalšie stáročia. V skutočnosti to nebola ani žiadna veľká aliancia, len pätica ako-tak lojálnych kmeňov, pričom Cheruskovia svojho vodcu čoskoro zavraždili.
A nielenže žiadni mýtickí Árijci vtedy nejestvovali, v princípe sa Cheruskovia a im podobní od Rimanov príliš nelíšili. Rovnako ako Európania vtedy a ako Európania dodnes boli zmesou rôznych prúdov migrácii, ktoré na územie nášho kontinentu dorazili v posledných niekoľkých desiatkach tisíc rokov.
Migrácií, ktoré sa premiešali s obyvateľmi, čo v regióne už žili. A ktorých potomkovia sa ďalej miešali medzi sebou. To len nacisti si nikdy nejestvujúci pôvod svojich nadľudí dokázali vymyslieť ako ospravedlnenie na genocídu.
„Celé to vedecké pole zaoberajúce sa migráciou bolo v minulosti poškvrnené ideológiou,“ vysvetľuje preto pre magazín Science archeológ Krisitian Kristiansen z Göteborskej univerzity.
Samotné migrácie pritom vytvorili podobu Európy tak, ako ju dnes poznáme. Rôzne vlny v dávnej minulosti prinášali so sebou inovácie, ktoré skokovo posunuli vývoj ľudstva vpred. Rýchle pokroky v genetike nám teraz ukazujú, ako sa to stalo.
A štúdie z posledných rokoch odhaľujú, čo z dávnych mýtov a tradícii sú len kultúrne výtvory a čo sa stalo naozaj.
Mýty, ktoré si rozprávame
Baskovia na severe Španielska sa tradične považujú za výnimočnú, jednotnú skupinu. Minuloročný výskum ich DNA však ukázal, že táto skupina nesie vlastne celkom bežný európsky mix génov.
Časť Írov verí, že od Britov ich odlišujú dávni predkovia, ktorí na ostrovy mali doraziť pred stáročiami zo Španielska. Výsledkom ich spojenia s galskými a orknejskými ženami mali byť tmaví Íri, deti s tmavšími vlasmi, očami aj pokožkou. Iní Íri, Škóti aj Welšania sa zase odvolávajú na svojich keltských prapredkov.
