Jakub Drábik je historik, venuje sa výskumu dejín fašizmu, pôsobí v SAV.
Tomáš Nociar je politológ, venuje sa výskumu populizmu a pravicového extrémizmu.
Ako súvisí európska krajná pravica s Putinovým Ruskom? Spýtali sme sa ANTONA ŠECHOVCOVA, ktorému vychádza kniha na túto tému. Aj o ruskom nacionalizme, ukrajinskom fašizme a okupácii Krymu sme sa rozprávali v bratislavskej pivárni.
V najnovšej knihe študujete vzťahy Ruska a európskej ultrapravice. Na čo ste prišli?
"Začal som ju písať v roku 2014, no tieto vzťahy, samozrejme, vznikli oveľa skôr. Hneď po páde ZSSR započali kontakty medzi ruskými a európskymi ultranacionalistami. Čo sa zmenilo v súčasnosti, je, že teraz sú tieto vzťahy riadené z vládnych kruhov. Už to nie sú ultranacionalistické postavy ako Žirinovskij alebo Dugin, ale ľudia, ktorí majú oficiálne funkcie."
Je teda prepojenie Kremľa s európskou ultrapravicou záležitosťou posledných rokov?
"Táto spolupráca vzrástla za posledných tri až päť rokov. No má svoju históriu. Dokonca v medzivojnovom Nemecku nájdete priaznivcov ZSSR medzi ultrapravičiarmi vo fašistickom hnutí.
Obzvlášť po vojne začali byť tieto sovietofilné pozície celkom prominentné v paneurópskom fašistickom hnutí. Pretože boli síce fašisti, ale boli zároveň protiamerickí. Preto tá náklonnosť k ZSSR."
“Putin a vládnuce elity okolo neho pochopili, že ruský etnický nacionalizmus nie je dobrý pre Rusko, pretože podmýva spoločenskú súdržnosť a mier ako taký. Ich podpora nacionalizmu v Únii ukazuje, že chcú podryť západnú súdržnosť.
„
Akú podobu mali vzťahy medzi ruskými a európskymi ultranacionalistami po páde ZSSR?
"V 90. rokoch Žirinovského strana dostávala podporu od nemeckej aj francúzskej ultrapravice.
Deväťdesiate roky boli ťažkými časmi pre Rusko, dokonca aj pre populárne politické strany. Takže z Francúzska dostali napríklad faxy, telefóny a iné vybavenie pre kancelárie.
A to, samozrejme, nie je jediný dôvod, prečo spolupracovali. Všetky strany sa snažia o medzinárodnú spoluprácu, pretože to zlepšuje ich postavenie."
Aký bol ich plán pre Európu?
"Samozrejme, predstavovali si všeličo. Ako vybudujú paneurópsky patriotický front proti liberálnej demokracii. Vtedy však boli okrajoví."
Anton Shekhovtsov. (zdroj: ARCHÍV A.S.)Kedy začali tieto plány zaujímať Kremeľ?
"V deväťdesiatych rokoch a ani počas Putinovho prvého prezidentského obdobia ich to nezaujímalo. Keď sa však ruské špičky otočili proti Západu, zistili, že ultrapravica by sa im mohla zísť."
Ako presne?
"Jednak na domáce účely. Rusi sa cítia Európanmi, no všetci európski politici kritizovali ruské elity za porušovanie ľudských práv či narúšanie rovnováhy deľby moci a podobne.
A preto potrebovali západných politikov, ktorí im budú naklonení. Ktorí sa napríklad ukážu v ruskojazyčných médiách a budú prezentovať svoj postoj, aby tak vznikol dojem, že Rusko má priateľov na Západe, nie je izolované."
