Autor je ekonóm a pedagóg
Prvý týždeň semestra, úvodná hodina ekonómie. Vyučujúci sa pýta, či by malo byť vysoké školstvo spoplatnené. V lepší deň sa študenti posekajú, v horší proti nesmelo odmietavej väčšine zaznie niekoľko hlasov, podľa ktorých nie je úlohou štátu vyberať peniaze od všetkých a financovať nimi štúdium niektorých.
Nedohodneme sa.
Druhá otázka: Klesol by v dôsledku spoplatnenia počet študentov? Tu sa konsenzus hľadá oveľa jednoduchšie a aj tí nepresvedčení súhlasia, že odpoveď by nám pomohlo nájsť porovnanie krajín, ktoré štúdium spoplatňujú, s tými, kde je štúdium bezplatné.
Dôležitou lekciou je, že to prvé nie je ekonómia.
Spoplatniť či nespoplatniť je problém politický, a to bez akéhokoľvek pejoratívneho nádychu. Odpovede na to, či je prípustné, aby štát prerozdeľoval, kde sú hranice slobody, či existuje právo na vysokoškolské vzdelanie, čo je dobré a čo zlé, to v ekonómii nehľadajte.
Niežeby to neboli dôležité otázky, ale ani smartfón čaj neuvarí a na knižničných regáloch nevisia štítky „etika“ a „politická filozofia“ pre nič za nič.
Ekonómia je to druhé. Aký dosah bude mať spoplatnenie na vzdelávanie? Ako draho vydražíte Rembrandta v závislosti od pravidiel aukcie a čo spraví s bankovou panikou poistenie vkladov? O tom všetkom vie ekonómia povedať veľa.
Alebo aj o tom, čo urobí s mzdami povinné zverejňovanie minimálneho ponúkaného platu.
