Veď sú to len deti. Nech sa dobre učia a poslúchajú rodičov. Tak by to malo byť.
Ale nie je. Zisťujeme, že dieťa je tiež človek. Že ho traumatizuje, ak ním rozvádzajúci sa rodičia manipulujú a obmedzujú jeho kontakty s druhým partnerom.

A že tu máme inštitúty, ktoré by takéto situácie mali riešiť.
Jedným z nich je detská ombudsmanka. Viera Tomanová, niekdajšia neohrozená ministerka sociálnych vecí, sa prepracovala k funkcii ochrankyne detských práv ako k trafike.
Zrejme v časoch, keď sa nepredpokladalo, že na tomto poste bude musieť niečo významné urobiť. A že bude mať tak blízko k problému, ktorý získava kontúry závažného spoločenského javu.
Práve toto je však pascou politických nominácii: chýbajúca odbornosť i motivácia. Momentálne sa v tejto spojitosti skloňuje meno Ľubomíra Jahnátka. No podobné je to aj v prípade Tomanovej. Alebo stačí mávnuť rukou a povedať si: veď sú to len deti?