Tradiční vydavatelia médií, pre ktorých kvalitná žurnalistika nestojí v ceste biznisu, sa pomaly presúvajú do učebníc histórie žurnalistiky. A tí, ktorí sa ešte snažia udržať si svoje vydavateľské domy, hľadajú udržateľný model financovania a hovoria, že sloboda ich médií siaha po ich schopnosť zarobiť si na seba.
A novinári, ktorí veria, že nemusia obetovať svoje zlaté pravidlá žurnalistiky na oltár čiernych čísel, lebo veria, že môžu mať oboje, opatrne sa posúvajú v tomto novom priestore, aby neprekročili novinársky rubikon. Za ktorým už neexistuje profesionálna hrdosť.
Tradičných vydavateľov nahrádzajú oligarchovia, ktorí si mediálne územie delia ako parcely moci v nádeji vyrovnania vplyvu. Optimalizujú svoje mediálne akvizície a verejná služba, záujem čitateľa alebo samotná pravda sú len kulisy, z ktorých neskôr zmyje náter realita.
K oligarchom deliacim si vplyv sa pridávajú politické útoky na médiá v regióne, premiér, pre ktorého sú novinári kritických médií protislovenský džihád, rozmach konšpiračných webov a propagandistických trolov.
To spôsobuje, že médiá citlivo reagujú na každý náznak ďalších zmien v mediálnom priestore, kde viac než kedykoľvek predtým sú kritické a nezávislé médiá kľúčové.
