Autori spolupracujú pri vzniku politickej strany Spolu – občianska demokracia
Záleží vám na pevnom mieste Slovenska v Európskej únii a zvlášť na úspešnom rozvoji vo východnej polovici krajiny, ktorá je dlhodobo menej bohatá než Bratislava a jej okolie?
V tom prípade venujte pozornosť piatkovému summitu Východného partnerstva, kde sa stretnú zástupcovia EÚ s predstaviteľmi Ukrajiny, Gruzínska, Moldavska, Bieloruska, Arménska a Azerbajdžanu. Európska perspektíva pre Ukrajinu a ďalšie krajiny na východ od našich hraníc znamená viac bezpečnosti pre nás a príležitosti na hospodársky rast a zamestnanosť v našich najchudobnejších regiónoch.
Kým v roku 1992 dosahoval po zarátaní cenových rozdielov prostredníctvom parity kúpnej sily priemerný príjem na Ukrajine 82 percent toho slovenského, dnes je to iba 27 percent.
To má významné dôsledky pre regionálne rozdiely v našej krajine. Východné okresy našej republiky sú dnes, podobne ako kedysi časti Rakúska susediace so železnou oponou, perifériou vyspelého sveta, za ktorou sa, obrazne, začína divoký východ.
Po roku 1989 zaznamenali práve rakúske regióny bezprostredne susediace s Českou republikou, so Slovenskom a s Maďarskom najvýraznejší rast miezd a zamestnanosti – v dôsledku nových cezhraničných ekonomických možností.
To, že na rozdiel od Rakúska Slovensko od Ukrajiny stále delia výrazné colné, právne a infraštruktúrne prekážky, znamená, že sa v najvýchodnejších oblastiach Slovenska nemôžu podstatne rozvíjať obchodné a investičné vzťahy, ktoré by presahovali naše hranice. Ukrajina je tiež pre zahraničných investorov a domácich podnikateľov podstatne rizikovejším prostredím.
Firmy už pôsobiace na východe Slovenska si dvakrát rozmyslia, či sa im oplatí rozbehnúť biznis u našich východných susedov.
