Keď pri Nitrici havaroval mikrobus, založili si podpornú skupinu na sieti. Po ceste z Rakúska na Slovensko v ňom zahynuli šofér a sedem ich kolegýň. Tiež chodili z východu opatrovať nevládnych a starších Rakúšanov.
Neboli to vlastne ich kolegyne. Tieto ženy sa nestretávajú v kancelárii, jedálni či pri automate s kávou. Každá robí v inej domácnosti, stretnú sa, keď majú spoločnú cestu alebo ak bývajú blízko. Vymenia si skúsenosti, poťažkajú, no doteraz nič spolu neplánovali.

Havária ich presvedčila. A otvorila im dvere k prezidentovi a na ministerstvá. Okrem symbolickej podpory chceli situáciu nejako riešiť. Zatiaľ sme počuli o tom, že debatujú mzdy a podmienky v sociálnych službách u nás, aby nemuseli dochádzať.
Dnes len v Rakúsku pracuje na 30-tisíc opatrovateliek, celé regióny najmä na východe začlenili túto prácu – a cudziu rodinu – do svojho života. Nezamestnaným, zadlženým aj starším ženám, ktoré majú problém nájsť si prácu, pomohlo opatrovanie nespadnúť do chudoby.