Vraj sme posledná smrteľná generácia, vravia kazatelia technooptimizmu. Čiže, keď teraz do ústavy zakotvíme vek odchodu do dôchodku na 65 rokov, naše deti či vnúčence strávia zvyšok večnosti na penzii.
A teraz vážne. Patríme medzi krajiny, kde výraz demografia spúšťa skôr apokalyptické predstavy. Starnutie populácie, regióny, kde sa už ani neoplatí svietiť na ulici, to všetko zamestnáva fantáziu dostatočne.
Do 65 rokov a dosť, Richter chce ústavný zákon upravujúci vek odchodu do penzie Čítajte Prirátajme odchody študentov – pozdravujeme na internáty – a máme obrázok, v ktorom je zastropovanie odchodu do dôchodku len časť. Nevieme ani, kde presne zapadá, čo a ako rieši.
Bez väčšieho záberu dohadovanie, či 60 alebo radšej 70, má zmysel len ako politické Bingo.
Ako bude u nás vyzerať práca o pár rokov? Budú starší ľudia ochotní a schopní zapojiť sa na trh práce aj vo vyššom veku? Aký život ich čaká na dôchodku? V akom stave sú domovy sociálnych služieb, bude v nich dosť miest a opatrovateľských síl?
Toto všetko nám robí vrásky, samotné číslo 65 nič nerieši ani nenačrtáva.
