Odomykáme texty, ktoré súvisia s vraždou investigatívneho novinára Jána Kuciaka. Ak chcete finančne podporiť dôslednú žurnalistiku, môžete tak spraviť tu.
Do včerajška platilo, že slovo 'Ndrangheta na Slovensku poznajú len zanietení čitatelia špionážnej literatúry a ročeniek Interpolu. Dnes si ho prečítal každý, kto sa zaujíma o poslednú kauzu zavraždeného novinára Jána Kuciaka.
Kuciak robil na prepojeniach talianskej mafie s politikmi Čítajte To sa azda môže stať.
Ibaže si ho prečítal v texte, kde sa táto skupina kalábrijských vrahov, vydieračov, únoscov, obchodníkov s drogami, zbraňami a bielym mäsom, spomína v kontexte s „podnikateľskými aktivitami“ na Slovensku.
Ku ktorým sa akýmsi riadením osudu priplietol exposlanec Smeru a (teraz pozor) premiérova asistentka Mária Trošková.
Známa poučka vraví, že pri sudcoch nestačí, aby boli nezávislí, musia sa takými javiť aj navonok. Pri politikoch oprávnene platí, na Slovensku zvlášť, „trochu“ voľnejší režim. Pri širokom portfóliu politických a, ehm, hospodárskych aktivít prakticky nie je možné, aby sa zabránilo podozreniam zo stretu záujmov.
Zvykli sme si. Bašternák, Kočner, Bonaparte, energopartička, čo si podávala kľučky u Holjenčíka, eurofondové schémy v Babindole, to všetko sa stalo domácim koloritom, ktorý zodpovedá našim svojstojným tradíciám.
Nie náhodou má slovenská ľudová slovesnosť také široké portfólio eufemizov pre korupciu, klientelizmus a nepotizmus: ty poškrabkáš mňa, ja poškrabkám teba, ruka ruku myje, bližšia košeľa ako kabát, krv nie je voda, zoznam je dlhočizný.
“Je to vlastne prosté, v politike môžeme debatovať o pochybných peňazovodoch, ale nie o ‘Ndranghete. Vybavené.
„
Dnes sme sa však dostali niekde úplne inde. Akékoľvek podozrenie, že v bezprostrednom okolí premiéra existuje akokoľvek vzdialená a (buďme veľkorysí) azda náhodná spojitosť s kalábrijskou mafiou, o ktorej sa chystal napísať zavraždený novinár, je jednoducho ďaleko za čiarou.
Je to vlastne jednoduché, v politike môžeme debatovať o pochybných peňazovodoch, ale nie o ‘Ndranghete. Vybavené.
Demokracia je totiž niečo ako centrálna banka bez zlatého štandardu. Jej jediným aktívom je dôvera verejnosti, ak sa pominie, skolabuje.
Personálna architektúra moci Smeru s Ficom na čele bola dlho mimoriadne pochybná, ale mala politickú legitimitu. Tá sa vyčerpala a dnešná štruktúra nemá ďalšie právo na existenciu. Fico tomu azda lepšie porozumie, keď mu pripomenieme, ako Ivete Radičovej pri kauze Osrblie vyčítal, že ešte nikdy nebola korupcia tak blízko premiérke. Nuž, dnes platí, že ešte nikdy nebola ‘Ndrangheta tak blízko k premiérovi.
Niekto tomu možno nebude veriť, ale aj Ficovi sa dá krivdiť. Napríklad opozičné reči, že Ján Kuciak je jeho Róbertom Remiášom, môžu byť prehnané. Celkom však stačí, že Mária Trošková je jeho Janou Nagyovou.
Premiér kedysi hovoril čosi o troch minútach. Stopky bežia.
