Na závery je priskoro, a boli by zrejme v tejto fáze aj nešťastné. Zostaňme pri konštatovaní, že dve vraždy pri Trnave majú všetky náležitosti, aby nabrali rozmery a vlastnosti „čiernej labute“, o ktorej Nassim Taleb písal ako o nikým nepredvídanej udalosti obrovského presahu, ktorá udrela na (politickú) krajinu ako delová rana. A za pochodu mení vzťahy, deje, pomery, a nastoľuje novú realitu.
Vzťah hlavnej štátnej radkyne k potenciálnym páchateľom resp. objednávateľom kompromituje predsedu vlády až po uši. („Potenciálnym“ trikrát podčiarknuté, nič netvrdíme.)
Kuciak robil na prepojeniach talianskej mafie s politikmi Čítajte A to ešte aj v prípade, že sa vo veci vrážd preukáže nevina talianskej mafie. I tak je to totiž zločinecká štruktúra, a prepojenie, ktoré vidíme, diskvalifikuje premiéra (akéhokoľvek ústavného činiteľa) aspoň tak ako trvalý pobyt na Bašternákovej adrese.
Ak sme sa doteraz sprisahanecky usmievali, keď prišla reč na funkciu radkyne v živote Fica, zrazu sa ukazuje, že otázka, na aký účel premiér používa radkyňu, môže mať aj iné než „tradičné“ vysvetlenie. Pretože, všakáno, tunelovanie európskych peňazí, na čo existuje údajne vážne podozrenie (zase nič netvrdíme), sa bez politického krytia neobíde.
Slovenská verejná mienka nemá dobrú povesť, je apatická, letargická sa (roz)hýbať. Ale priamo odvodené zo zločinu, za ktorý je primeraný trest doživotie, sa pred očami verejnosti rozvíjajú vzťahy a príbeh nemenšej – skôr väčšej – závažnosti ako únos mladého Kováča.
Toľko k rokom deväťdesiatym, na ktoré sa opäť odvoláva. Na tvrdenia, že ide o systémový rys Fico III (aj II, I), si ale treba dať pozor, veď bastardizácii prostredia – hoci zrejme bez osobnej účasti – osem rokov predsedal aj Dzurinda. Po zásluhe tak aj skončil (aj keď dnes je ho škoda, bol by hviezdou opozície).
“Orgány na čele s Gašparom a Čižnárom sú pod tlakom, aký ešte nezažili. Verejnosti i neskazenému krídlu politiky musia dodať „end product“, dej sa čo dej.
„
A hoci sa traduje, že elektorát Smeru nevzrušujú podozrenia voči partajnej nomenklatúre, dvojnásobná vražda aj s väzbou na kriminálny polosvet, je akurát ten „čiernolabuťový“ vzorec s potenciálom hýbať dejinami.
Ak špeciálne vyšetrovacie komando nechytí vraha (vrahov), záverečnú kapitolu Fica a Smeru budú lemovať podozrenia najťažšieho kalibru.
Zavrhnutie – na chvíľu – alternatívy, že veľké vyšetrovanie je inscenácia pre hlúpych, vedie predsa len k jednému záveru: orgány na čele s Gašparom a Čižnárom sú pod tlakom, aký ešte nezažili. Verejnosti i neskazenému krídlu politiky musia dodať „end product“, dej sa čo dej.
