Legitímna, primeraná a obmedzená. Tak opísala operáciu proti sýrskej chémii francúzska ministerka obrany Florence Parlyová. Tých, čo kričia, že trojica krajín, ktoré zasiahli, sa snaží o vyvolanie tretej svetovej, by to malo ubezpečiť o opatrnom našľapovaní.

Počuli sme Theresu Mayovú takmer ospravedlňujúcim tónom vysvetľovať, že nevidela inú cestu. Dokonca aj Donald Trump sa pri rečníckom pulte nadúval menej, než by vedel. Ostrí republikáni s pamäťou na Busha museli byť sklamaní. Navyše, americké ministerstvo obrany upozornilo, že bude treba dodatočne doložiť dôkazy o tom, že páchateľom bol Asad. Niečo, čo tajné služby vedia, no verejnosť musí dostať viac informácií.
Takže nie, nedá sa hovoriť o pretriasaní peria Britov, Francúzov a Američanov v regióne, ktorého hranice kedysi kreslili koloniálni generáli a vojvodcovia studenej vojny. Výsledky ich spupnosti a fušerstva vnímame dodnes – pozri Palestína, Afganistan, Irak. Len nedávno veľké denníky reflektovali pätnásť rokov od útoku na Irak, dokonca sa Peter Singer pýtal, či si vieme predstaviť Busha a Blaira pred tribunálom ako vojnových zločincov.
Zásah pod falošnou zámienkou – Husajnov údajný urán – a následná nočná mora rozliezajúceho sa kalifátu sú dostatočnou výstrahou. Irak tak zostáva traumou, ale traumou je aj Rwanda, kde zásah chýbal, o čom niet pochýb. S takýmto svedomím ani nebolo možné vlietnuť do Sýrie v štýle jastrabov.