Pellegriniho depeša do paláca, že nominantkou na ministra vnútra je Denisa Saková, vyzerá na pokračovanie slovenskej epopeje, akú by ani Mucha nenakreslil, aj s novou zápletkou.
Informovanie prezidenta v predstihu má tú funkciu, že keby sa náhodou vzoprel, nezúri hneď vojna inštitúcií na otvorenej scéne, a začnú zákulisné rokovania, nátlaky a dohadovačky.
Ústavnoprávne vyzerá situácia tak, že ak Pellegrini sklapol, resp. zmieril sa s neakceptovaním Ráža, tak uznal právo na prezidentskú intervenciu. Čo neznamená nič menej než toľko, že Kiska – ak uzná za vhodné – si môže zákrok precvičiť ešte raz.
A mal by. Doslova siamská väzba Sakovej na Kaliňáka je takpovediac Taxisovou prekážkou pre znovunastolenie dôvery k rezortu vnútra, čo je naratív, ktorým sa zaklína prezident i celá politika.
