Smer pozná len stranícke nominácie. Ponúknuť dôveryhodného nominanta na pozíciu ministra vnútra je nad jeho sily. A mimo záujmu. A preto sa o to ani nepokúša.
Smer vyprázdnil význam slov odbornosť a dôveryhodnosť. Tie sa nevyhnutne spájajú s lojalitou k strane. Tá bola povýšená nad všetky ostatné kritériá.
Odbornosť nemá sama osebe hodnotu pre stranu. A tak odborníci, ktorí by nedokázali stráviť fungovanie „ty všetko pre stranu a strana niečo pre teba“, nemajú veľký potenciál kariérneho rastu. Najmä ak ide o pozície, z ktorých sa financuje alebo chráni syndikát krstných otcov.

Denisa Saková ako ministerka je splneným smeráckym snom: mentálne úzko priľnutá ku Kaliňákovej chrbtovej kosti má „svoju“ pochybnú zákazku v batôžku a zdedené postupy, ktoré chránia „našich ľudí“.
Robert Fico naďalej argumentuje, že rezort vnútra patrí Smeru. Samozrejme, myslí to doslovne. Výber Sakovej je prejavom neoblomnej sebadôvery strany a Ficovej viery, že vo svojej podstate sa nič nemení, len to nejako musí prežiť. Potom sa vráti a všetkým ukáže.
Je veľmi dôležité, aby verejnosť pochopila tie lekcie demokracie, ktoré posledné mesiace prežívame: sme spoluzodpovední za krajinu tým, komu odovzdáme moc, ako mocných kontrolujeme a aké dôsledky z ich zlyhaní vyvodzujeme.
Morálne zlyhania, kynoženie ducha ústavy, len formálne dodržiavanie pravidiel, technokratizácia moci rozkladajú demokraciu pomalšie ako autokrat povzbudený slabosťou svojich politických oponentov. Ale o to viac s dlhodobými následkami.