Autor je politológ, zaoberá sa históriou politického myslenia na Slovensku
Diskusie, ktoré boli vyvolané vládnym návrhom na vyhlásenie jednorazového štátneho sviatku k príležitosti stého výročia Martinskej deklarácie, sú názornou ukážkou mýtov, z ktorých sa stým zopakovaním stala pravda.
Opäť sa objavujú rôzne, nacionalizmom podmienené interpretácie existencie Československa, ako aj komentáre, ktoré síce vedome nevyrastajú z nacionalistického podhubia, no sú jeho produktom. Komentátori tak celkom bona fide replikujú minulé heslá politickej propagandy, ktorých cieľom bolo použitím demagógie vyvolať masovú mobilizáciu voličstva tej-ktorej politickej strany.
Príkladom je Tkačenkov komentár “Národná terapia štátnym sviatkom”. V ňom sa autor zamýšľa nad uhoľným kameňom 1. ČSR, pričom konštatuje, že republika bola založená na predstieraní československého národa. Tento klamný predpoklad, ako uvádza Tkačenko, má za následok rozpačité vnímanie vzniku Československa u nás.
Čechoslovakizmus nebol výmysel
Myšlienka československej vzájomnosti, na ktorej bola postavená koncepcia tzv. čechoslovakizmu, však nie je žiadnou ilúziou.
Národná terapia štátnym sviatkom Čítajte Jej korene siahajú do hlbokej minulosti a sú priamo vpísané do našej DNA. Jej propagátormi boli Ján Kollár či J. P. Šafárik a aj po kodifikačnom akte štúrovcov zostala myšlienka o jedinečnej blízkosti Slovákov a Čechov stále živá.
Tu treba spomenúť S. H. Vajanským uvádzaný fakt, že mnohí velikáni nášho kultúrneho a politického života propagovali československú vzájomnosť i tým, že aspoň v časti ich tvorby použili ako literárny jazyk češtinu (napr. Palárik, Lichard, Radlinský či Kuzmány).
Ešte aj Hurban, dubisko okolo ktorého sa po Štúrovej smrti sústredil slovenský národný život, vydal v čase tvrdého protislovenského útlaku svoj almanach Nitra v rokoch 1876 -1877 v češtine.
