Ján Gavura je básnik a pedagóg
Nie som svoj typ / Derek Rebro / Modrý Peter 2018
Derek Rebro v slovenskej literárnej kultúre aktuálne pôsobí v niekoľkých rolách; najrozvinutejšou je rola kritika s akcentom na rodové štúdie a gynokritiku, z ktorej plynulo prechádza do ostatných rovín literárnej vedy, najmä histórie (napr. v monografii Jej mesto v jeho svete?, 2013). Literárnokultúrne pôsobenie v posledných šiestich rokoch rozširuje o šéfredaktorské vedenie (spoločne s L. Krištofovou) akceptovaného a obľúbeného literárneho periodika Glosolália s podtitulom „rodovo orientovaný časopis“.
Vydaním tretej knihy poézie potvrdzuje, že má záujem vstupovať do literárneho diania nielen ako prominentný čitateľ, ale tiež ako tvorca nových textov. Vydaním tretej básnickej zbierky s rovnakou poetikou zasa potvrdzuje, že to so svojou umeleckou metódou myslí vážne a stavia príjemcov svojej tvorby do neľahkej úlohy. Poézia Dereka Rebra sa totiž ľahšie uchopuje pomocou negácie. Málo komunikatívny model Rebrovej poézie je výhodnejšie vymedziť podľa toho, čím nie je, a potom v priesečníkoch zvyšku hľadať, k čomu majú tieto básnické texty najbližšie.
Autor pracuje s mnohonásobnou kontextovou elipsou a okrem podnetov nezriedka zamlčiava aj podmet: „puzdro sa otvorilo / korále zbieral // pod posteľou sníval // nitky v ruke // štrikuje sa inde // zvedavo sedával / kotrmelec / vyber sane / hryz o kaz / hluk uprostred / sídlisko / besnotu hladil“ (s. 48).
Ako Macsovszky či Ružičková
V kontexte slovenskej poézie sme sa s podobnou (ale nie rovnakou) poetikou mohli stretnúť pri viacerých príležitostiach. Rebrovo písanie nápadne pripomenie najmä dve poetiky poslednej estetickej periódy, označovanej aj ako „literatúra po roku 1989“. S básnickou technikou využívajúcou sústredenosť na text (namiesto na človeka) prišiel medzi prvými začiatkom 90. rokov minulého storočia Peter Macsovszky, ktorý postupne vo viacerých knihách predstavil niekoľko modelových prístupov, ako tvorivo využívať proces vzniku a recepcie textov napr. technikou asambláže, textových koláží a montáží, kultúrnych hybridizácií (s japonskými žánrami alebo s jazykom floskúl a klišé). Macsovszky sa pokúšal o odstránenie emócií, ktoré sa – podľa autorových slov – „v poézii tematizujú do omrzenia“.
