Článok pokračuje pod video reklamou
Síce s decentným oneskorením, ale môžeme si pripomenúť výročie. Sú takmer na deň presne štyri roky, čo Andrej Kiska 3. júla 2014 prvýkrát vymenoval Petra Pellegriniho za ministra. Málo známy úradník u Kažimíra odvtedy urobil závratnú kariéru a stal sa (nominálne) najmocnejším mužom na Slovensku.
Niet sa preto čo čudovať, že sa množia úvahy, či by Smer ešte raz nevytrhol z personálnej mizérie a nešiel sa pobiť o prezidentský palác.
Prečítajte si tiež: Milšia tvár, menej káuz. Prečo by mal Pellegrini šancu ako prezidentský kandidát Smeru Čítajte K dispozícii má na to všetky potrebné atribúty okrem akejkoľvek myšlienky a prvej dámy, ale s tými sa príliš nepredvádzal ani Andrej Kiska a predsa s Robertom Ficom vytrel podlahu.
Formalisticky založený čitateľ by namietol, že Pellegrini aj Fico predsa kandidatúru vylúčili. To je pravda, ale tieto typy vyhlásení treba v politike brať s rezervou. Veď aj istý Maynard Keynes sa zvykol chvastať, že keď sa zmenia okolnosti, zmení svoj názor.
