Autor je teológ a spisovateľ.
Niekto bol vtedy proti. Mitterrand nechcel zjednotené Nemecko, lebo aj napriek hĺbke svojho cynizmu chápal, že zjednotené Nemecko je silnejšie ako jadrové Francúzsko. Okrem zjednotenia Nemecka sa rýchlo objavila požiadavka na rozšírenie Únie. Nebudeme si opakovať, ako to tu vtedy vyzeralo, krajinu ovládali Rezešovci a Mečiar, ožran Slota chcel do tankoch ísť na Budapešť, aj keď už vtedy zjavne nezvládal ani ovládanie osobného auta.
Dobre, sme tam, euro, Schengen, ešte možno chvíľu, Erazmus, rybie prsty, Nutella, machrovanie na letiskách v rade európski občania, roaming za domáce ceny. Ale niečo sa cestou pokazilo. Francúzi hovoria o tom, že sme ich sklamali, teda my stredná Európa.
Čo nás nepoznáte?
Mohli by sme sa zasmiať – čo nás nepoznáte? Veď sklamať iných a eventuálne seba samých je disciplína, ktorú sme doviedli na vrchol umenia. Vraj nie sme dobrými žiakmi, lebo Francúzsko je asi učiteľom, vraj zrádzame európske hodnoty a podobne. Áno, Orbán, Babiš a nejaký Poliak sú naozaj pochybné kreatúry, z Únie majú najradšej peniaze, svojím spôsobom patria k najtvrdšiemu jadru, stáli a stoja vždy pri zdroji.
Lenže Taliansko nadáva, Španielsko sa búri, Gréci nás prosili o pomoc a my sme sa doma chválili, ako ide karta, no v zahraničí sme sa vydávali za žobrákov a hovorili, že my nemôže zaplatiť toto a nemôžeme prijať hentých, a nemôžeme platiť toľko, ale mali by sme dostať viac, však aha, my sme úbohí Východoeurópania, zľutujte sa nad nami, pošlite na diaľnice, je to dobrý biznis, napríklad u nás ich staviame od druhej svetovej vojny a stále nie sú hotové.
