Autor bol švédsky premiér a minister zahraničných vecí. Dnes predsedá Globálnej komisii pre správu internetu.
Európskej únii môžete vyčítať všeličo, ale nechýbajú jej ambície či plány na ich uskutočnenie. Takmer okamžite po referende o brexite v júni 2016 sa 27 zvyšných členov zhodlo na „Bratislavskej cestovnej mape“, ktorá naznačila cestu do budúcnosti bez Veľkej Británie.
O rok sa európski lídri v Talline dohodli na „agende lídrov“, ktorá mala „usmerňovať postup EÚ do volieb do Európskeho parlamentu v máji 2019“. Dnes sa EÚ pripravuje na summit v rumunskom Sibiu, kde sa majú tieto plány dovŕšiť.
Euro, utečenci a brexit
Napriek tomu však platí, EÚ budeme napokon hodnotiť podľa výsledkov, nie rezolúcií. Počas poslednej dekády tento blok čelil dvom základným výzvam a dnes čelí tretej.
Prvou bola kríza eura, ktorá sa mohla skončiť kolapsom spoločnej meny. Vďaka sérii summitov sa však podarilo krízu prekonať. Štáty eurozóny sa hospodársky pozviechali a prijali sa nové nástroje na koordinovanie hospodárskej politiky v rámci menovej únie.
“V čoraz nebezpečnejšom geopolitickom prostredí sa už Únia nemôže spoliehať len na mäkkú silu.
„
Len čo sa však Únii začala vracať dôvera verejnosti, v roku 2015 ju zasiahla utečenecká kríza, ktorá niektoré krajiny zasiahla výrazne viac ako iné, čím odhalila nerovnaké uplatňovanie zásad týkajúcich sa pohybu osôb.
Množstvo žiadateľov o azyl odvtedy výrazne klesol, no voličov mátajú obavy z opakovania tejto situácie. Okrem toho rastie povedomie, ako môžu európsku stabilitu ohroziť konflikty na Blízkom východe a demografický vývoj v Afrike.
Teraz prichádza tretia výzva: nastávajúca rozlúčka Veľkej Británie s EÚ. Keďže premiérke Therese Mayovej sa zatiaľ nepodarilo získať parlamentnú podporu dojednanej zmluve o odchode, Británia je uprostred vážnej politickej krízy a európskym lídrom zostáva len pozorovať ju spoza autovej čiary.
Krajina, ktorá kedysi viedla svet, dnes nevie viesť ani seba.
Brexitizácia európskej politiky Čítajte Viac či menej Únie
Keďže voľby do Európskeho parlamentu sa rýchlo blížia, nie je čas na posedkávanie. Po hrôze z odhlasovania brexitu a zvolenia Donalda Trumpa v roku 2016, sa v roku 2017 vrátila nádej v podobe zvolenia Emmanuela Macrona. Lenže rok 2018 priniesol návrat k stavu hlbokej neistoty – a tá nie je nikde hlbšia ako v samotnom Francúzsku.
Nikto nevie, čo nám prinesie rok 2019, vieme však, že vládnutie v EÚ je čoraz náročnejšie. Príčinou je, že strednoprúdové politické strany strácajú podporu na úkor nových strán a hnutí či už vľavo, alebo vpravo. V tomto čoraz fragmentovanejšom a polarizovanejšom politickom prostredí je skladanie vlád zdĺhavá a náročná práca.
Tento nešťastný vzorec sa dnes dotýka aj Švédska.
