Nedávno sme tu hovorili, že druhé kolo prezidentských volieb môžeme vnímať aj ako boj o to, ktorá politická línia v Smere prevládne (smer jadro alebo smer extrém).

Že ide o vedomé testovanie komunikácie a nie o akúsi pluralitu názorov v strane, sme vedeli minimálne odvtedy, ako bol pod statusom Ľuboša Blahu priznaný sponzoring strany z balíka na Šefčovičovu kampaň.
Dnes už vieme, že tieto dve línie nepodporujú jedna druhú v nadháňaní voličov zo sociálnodemokratického centra aj z ľudácko-komunistických okrajov. Ale sú v čelnom strete o ďalšie smerovanie strany.
Ak sa nám žiada, list nespokojných východniarov môžeme pripísať urazenej europoslankyni Smolkovej. Minimálne fakt, že ho čítame na stránkach novín, je také nóvum, že by sa celá vec dala označiť ako akt pomsty (spomíname si na Martvoňa, ktorý po odchode zo strany nazval Smer „asociálnymi demokratmi“).
No spôsob, akým bola Smolková vyškrtnutá z kandidátky a ako sa k vysokej priečke na tomto zozname dopracoval Miroslav Číž, hovorí o manažmente vzťahov v Smere, ako ho nastavil Robert Fico. A jeho úzky kruh.