Autor je odborársky funkcionár
Ivan Mikloš vo svojom poslednom komentári tvrdil, že počas dvoch vlád Mikuláša Dzurindu "nedošlo ani k nárastu príjmových nerovností" a "došlo k poklesu rizika chudoby".
Pokiaľ ide o pokles rizika chudoby, tak síce štatisticky možno aj došlo k poklesu, no treba sa okrem samotných čísel pozrieť aj na metodiku výpočtu rizika chudoby, v ktorej sa ukrýva niekoľko problémov.
Mýty a fakty: Kruté a necitlivé reformy (píše Ivan Mikloš) Čítajte Hranica rizika chudoby je v rámci EÚ stanovená na šesťdesiat percent národného mediánu ekvivalentného disponibilného príjmu. Príjem tesne nad touto hranicou nie je oveľa lepší ako príjem tesne pod jeho hranicou, a predsa je z hľadiska tejto hranice inak vnímaný.
Človek s príjmom tesne pod touto hranicou, ktorý nemá záväzky a býva u rodičov, žije na neporovnateľne vyššej životnej úrovni ako samoživiteľka s dvoma deťmi s príjmom tesne nad touto hranicou.
Problémom percentuálneho stanovenia hranice chudoby ako podielu na mediáne je aj fakt, že ak pripustíme, že na Slovensku sú neprimerane nízke mzdy a dôchodky, tak aj hranica chudoby je počítaná z neprimerane nízkeho mediánu ekvivalentného disponibilného príjmu.
Kúzlo štatistiky
Podľa výpočtov vedcov v roku 2011 bolo na Slovensku podľa národnej metodiky ohrozených 13 percent občanov, no podľa porovnania na celoeurópskej úrovni v parite kúpnej sily bolo na Slovensku ohrozených chudobou až 50,1 percenta občanov.
