Článok pokračuje pod video reklamou
Objavovanie nového v sebe snúbi všetko, čo má človek rád – ukojenie zvedavosti, tajomstvo, zažívanie nebezpečenstva a adrenalín, ktorý prináša, slávu či vidinu bohatstva.
Aj preto naši predkovia vyrazili pred 70-tisíc rokmi z Afriky, na vratkých pavidlách prekonávali moria, aby osídlili Austráliu, Vikingovia putovali na západ od Islandu a Grónska, karavely s Kolumbom, de Gamom či Vespucim vyrážali hľadať Nový svet.
Súvisiaci článok S misiami na Mesiac sa roztrhlo vrece, krajiny sa opäť pretekajú vo vesmíre Čítajte Každý z tých krokov bol v tých časoch "malý pre človeka a veľký pre ľudstvo", ako to vyslovil Neil Armstrong, keď pred päťdesiatimi rokmi zostupoval z posledného stupienka rebríka na mesačný povrch. Znamenal začiatok novej éry, nových technológií, nových možností.
Ako padajú tajomstvá Zeme, ľudský um a vynaliezavosť sa pozerá ďalej a nastavuje ďalšie méty. Už to nie je len Mesiac, po piatich desaťročiach od jeho dobytia sa reálne obzeráme na Mars. Jeho kolonizácia je len ďalším prirodzeným míľnikom.
Stephen Hawking povedal, že ak chce ľudstvo prežiť musí raz opustiť Zem. Jeff Bezos neskôr dodal, že Zem musíme opustiť, aby sme ju zachránili.
Maličká modrá bodka (Pale Blue Dot), ako našu planétu nazval priekopník vesmírneho výskumu Carl Sagan na najslávnejšej vesmírnej fotografii Zeme zo sondy Voyager, bude navždy našim domovom.
Napríklad taká klimatická kríza musí byť varovaním, že ak náš rozvoj, vrátane putovania za hranice Zeme, bude na úkor planéty, nebudeme sa mať z vesmíru kam vrátiť.
