Na vyváženie toho, čo bude nasledovať, je patričný úvod, že zahraničná politike ide prezidentke slušne.

Vnútorné veci ale odhaľujú kazy, ktorých exemplárnym prípadom je škandálne „neveto“ financovania strán a hnutí.
Iste, vyzerať nezaujato a „nadstranícky“ je legitímna snaha prezidentky. Odhliadnime aj od faktu, že udržať rovnakú vzdialenosť od oboch brehov slovenskej politiky je číra nemožnosť. (To nie je tak, že pravda je uprostred a jedni sú za osemnásť a druhí za dvadsať bez dvoch. Nie. Jedni sú za osemnásť a druhí za dvadsať mínus štyridsaťšesť.)
Zavedenie stropov na dary a pôžičky je však natoľko špinavé a hnusne účelové znásilnenie pravidiel, že nielen „európska osobnosť roka“, ale ktokoľvek príčetný by s vetom neváhal ani sekundu.