Apel Zuzany Čaputovej, že účastníci hovorov na Vazovovej a Kočnera s Trnkom nemajú nárok zotrvávať vo funkciách, pokiaľ nejaké majú, mohol odznieť azda aj o čosi skôr.

Ešte aj v piatkové dopoludnie to však bol jediný a najlepší spôsob hlavy štátu, ako sa postaviť k týždňu hrôz, ktoré k občanom prenikali z oboch zdrojov.
Vyhlásenie mienené v tom najlepšom je však napriek tomu zavádzajúce, spôsobilé dezorientovať väčšinu ľudí na príjme.
Ak prezidentka myslí naozaj vážne, že po stretnutiach so Sakovou, Lučanským a námestníčkou Generálnej prokuratúry „môže povedať, že polícia aj prokuratúra si vážnosť súčasnej situácie uvedomujú dostatočne“, tak situácii nerozumie.
Vstrekuje do žíl ľudí falošnú nádej, a ešte aj veľmi zjednodušuje reálnu kondíciu inštitúcií, v ktorých vyšetrovania Gorily i vrážd z Mače – a všetkého, čo nadväzuje – sú najmä prostriedkami policajných a prokurátorských vojen o to, že kto získa najviac dôvery do akože novej éry, ktorá údajne – údajne trikrát podčiarknuté – vypukla už s Pellegrinim.