Hoci odpovede na otázky obžalovaného a jeho obhajcov uzávierka stĺpčeka nestihla, svedectvo Petra Tótha má natoľko kľúčové parametre, že na Slovensku vyhynuli aj poslední veriaci v Kočnerovu nevinu.
Vo svetle doteraz z iných zdrojov známych dôkazov a skutočností je zrejmé, že cestou životom síce Tóth kdesi prišiel o poctivosť, ale tentoraz krivo neprisahal.
Kategorické vyjadrenie k ústavnému sudcovi, ktorý sa ako adresát Tóthom doručovaného motáka zásadne dištancuje, žeby mal s Kočnerom niečo spoločné, by nebolo podložené.
U špeciálneho prokurátora so skóre 0:61 a dvestotisícovým kešom v igelitke sa však status údajného adresáta javí ako to najprirodzenejšie na svete.
Popri všetkom, čo je o Kováčikovi známe, je ťažké predstaviť si niekoho prípadnejšieho, na koho by sa mohol Kočner v ťažkostiach obrátiť.
Samozrejme, v Tóthovom svedectve je zrejme dosť jednotlivostí, ku ktorým sa žiada byť opatrný. V jeho „coming oute“ i celej výpovedi hrala určujúcu rolu pohnútka chrániť si vlastnú kožu.
