Autor je štátny tajomník ministerstva obrany, nominant strany Most-Híd
Na tomto mieste som sa pri hodnotení udalostí v obrane za uplynulé štyri roky venoval bezpečnostnej, obrannej politike a stratégii.
V druhej časti dostane priestor rozvoj ozbrojených síl a modernizácia, kde musíme hovoriť skôr o neúspechoch (a totálnej netransparentnosti) a strategická komunikácia, kde treba hovoriť o totálnom zlyhaní.
Rozvoj a modernizácia
Začnime túto oblasť niečím naozaj dobrým – vznikom Veliteľstva špeciálnych operácií. Je to moderné, v súlade s aliančnými trendmi, inkorporuje najnovšie poznatky doktrinálneho myslenia.
Obrana čaká na novú vládu Čítajte Škoda, že vznik nebol patrične odkomunikovaný. Predpokladám, že vojaci by chceli, ale ako vždy, zasiahla vyššia moc. Je to premárnená príležitosť pre prezentáciu armády v modernom, trendy svetle, ktorá by určite prispela k regrutácii viac ako slávne tlačovky.
Základným dokumentom rozvoja ozbrojených síl je dlhodobý plán rozvoja do roku 2030, vyplývajúci z bezpečnostnej, obrannej a vojenskej stratégie.
Dlhodobý plán v jeseni 2017 schválila vláda, no do parlamentu sa nedostal podobne ako stratégie a po voľbách ho treba prepracovať, respektíve vypracovať kompletne nový materiál.
Z dvoch dôvodov. Naozajstný plán rozvoja by nemal byť len „nákupným zoznamom“, ale mal by prezentovať komplexnú víziu, ako by mali ozbrojené sily vyzerať v roku 2030. A aj keď sa zachová súčasná štruktúra, aj tak to treba kompletne prerobiť.
Odvolávať sa na tento dokument ako základ „systémovej a systematickej“ modernizácie je absolútne nevhodné, lebo tam už nesedia roky, sumy ani počty.
Nesplnený záväzok
Nový dlhodobý plán, ako aj základný modernizačný princíp armády by mal mať jasnú prioritu – ťažkú mechanizovanú brigádu. Nekecať o tom, ale naozaj z toho urobiť politickú prioritu.
