Blíži sa MDŽ, čo je azda dobrá zámienka zafrflať si nad ženským údelom v politike.
Začnime rovno pri Zuzane Čaputovej, ktorá je najvyššie postavenou političkou v republike. Po necelom roku jej pôsobenia sa nájde pomerne široká zhoda, že si počína dobre.
Aj preto sme po volebnom fiasku progresívcov v parlamentných voľbách počuli špekulácie, že ak by mali v čele Čaputovú, toto by sa im nestalo.
Lenže by nebola.
Úplnú istotu v tejto veci nemáme, ale občas sa dá celkom dobre oprieť aj o predošlú skúsenosť. A z tej vieme, že ženy sa do čela strán zvyknú dostávať vtedy, keď strana zažíva potiaže, nie keď si je na istom.
Určite sa nájdu aj výnimky, no vyzerá to ako pravidlo, že so ženami sa v strane počíta ako so záložnými silami. Ktoré možno vysunúť v ťažkej chvíli. Zdá sa, že aj príbeh líderstva Ivety Radičovej je z tohto súdku.
Takže skôr pripadá v úvahu, že Čaputová by išla do popredia až po neúspechu tímu Truban-Beblavý. Podobne ako teraz s veľkou pravdepodobnosťou pôjde do prvej línie Irena Biháriová. Aby si odkrútila roky v nevďačnej mimoparlamentnej opozícii.