Už od začiatku koronakrízy sa na misky váh kladie uchovanie čo najväčšieho počtu životov (a tiež samotného zdravotníctva) a čo najmenšie škody na ekonomike. Pričom Boris Johnson pre nás okrem brexitu podnikol ďalší experiment, keď si spočiatku vybral "economy first".
Po čase sám tento prístup odvolal a nahradil ho čiastočne sprísnenými opatreniami, ktoré už zafungovali v čínskych metropolách. Dnes teda vieme, že stojíme pred otázkou, ako namiešať jedno s druhým, aby sme vyviazli s čo najmenšou pohromou.
Avšak napriek manifestom humanizmu – opäť to najjasnejšie sformulovala Merkelová, keď povedala, že na každom živote záleží – či akciám zameraným na solidaritu málo hovoríme o kvalite života.
Pohľad na časť zo štyridsiatky opatrení, ktoré vyšli z Matovičovho krízového štábu, naznačuje, že "tato noc nebude krátká". A vkráda sa tak myšlienka, či humanizmus, ku ktorému sa hlásime – na rozdiel od nášho otrasného prístupu počas utečeneckej krízy – je výlučne o zachovaní života ako takého. Alebo aj o jeho kvalite.
