Autor bol minister financií SR, pôsobí ako prezident ekonomického think-tanku MESA 10
Ekonóm Libor Melioris v komentári „Najskôr peniaze, potom reformy“ reaguje na komentár Mikuláša Dzurindu „Naťahovaním dlane sa Európa neuzdraví“. Dzurinda tvrdí, že na udržanie eurozóny a EÚ sú popri transferoch potrebné aj reformy a ilustruje to aj naším príkladom.
Melioris spochybňuje význam a výsledky slovenských reforiem a tvrdí, že v rámci Európy najskôr musia prísť finančné transfery, až potom reformy.

Najskôr k výsledkom reforiem Dzurindových vlád. Melioris píše, že ich výsledky sú veľmi zmiešané, pretože „náš daňový systém patrí dodnes medzi najškodlivejšie z pohľadu prospešnosti pre hospodársky rast“, udiala sa síce reforma dôchodkov a vznikol druhý pilier, ale „jeho výsledky sú podľa OECD najhoršie v celosvetovom porovnaní (...), v zdravotníctve vznikol katastrofálny pletenec štátnej neefektívnosti a dolovania renty súkromnými spoločnosťami (...), výsledky žiakov sa stabilne zhoršujú (...), bez reforiem ostalo poľnohospodárstvo, nepodarilo sa zmierniť regionálne rozdiely ani zmierniť sociálnu mobilitu najchudobnejších“.
Melioris uznáva, že Dzurindove vlády posunuli Slovensko dopredu, ale dôvod nevidí v reformách. Podľa neho „Slovensko z biedy vytiahli zahraničné investície. Investori k nám prichádzali pre lacnú pracovnú silu, a nie pre reformy. A hlavne prišli preto, lebo vedeli, že o chvíľu vstúpime do Únie.“
Odkazom Dzurindových vlád podľa neho nie sú reformy, ale makroekonomická stabilizácia.
Hlboké nedorozumenie
Slovami klasika musím konštatovať, že ide o „hluboké nedorozumění“. Neduhy slovenského ekonomického systému síce opisuje Libor Melioris veľmi presne a správne, ale pripisovať ich v roku 2020 vládam Mikuláša Dzurindu považujem za veľmi zvláštne.