Autor je predseda Aliancie pre sociálnu ekonomiku na Slovensku, pôsobil ako poslanec a štátny tajomník ministerstva práce za stranu Smer
V diskusiách o „koronovom poučení“ sa neraz objavuje tvrdenie, že pandémia je príležitosťou na zásadné spoločenské zmeny.
Mikuláš Huba v SME napísal, že „koronavírus predstavuje nádej na novú spoločenskú zmluvu“. Pretože „keď sa éra akútneho ohrozenia pominie, potreba porozumenia, predvídavosti a spolupráce na všetkých úrovniach bude aktuálna aj potom.“
Politici zvažujú, ako verejné prostriedky využiť s maximálnym efektom – nielen pre „ekonomiku“, ale aj pre „spoločnosť“.
Zrátajme stimuly
Práve ekonomika, ktorá slúži spoločenským potrebám, je základným princípom sociálneho podnikania. Samotné podnikanie je tu nástroj na riešenie nejakého spoločenského problému.
Keď v Združení na pomoc mentálne postihnutým naučili klientov primerane pracovať, ale pre väčšinu nevedeli nájsť zamestnávateľov, založili sociálny podnik Bivio, v ktorého reštaurácii a hoteli našli mentálne postihnutí ľudia udržateľnú prácu.
Ani priekopník Vladimír Ledecký zo Spišského Hrhova sa do podnikania nepustil, lebo chcel zvýšiť príjmy obecného rozpočtu. Bez sociálneho podniku by tamojší Rómovia boli dodnes bez práce. A bez perspektívy.
