Autorka je analytička a doktorandka na Poľskej akadémii vied. Článok je súčasťou projektu #DemocraCE v spolupráci s Visegrad/Insight.
Európa uvoľňuje opatrenia zavádzané pre pandémiu korony, maďarská vláda však ide v protismere. Oznámila, že sa chystá znovu zaviesť núdzový zákonný režim zo začiatku pandémie.
Zmocňovací zákon vtedy premiérovi Viktorovi Orbánovi umožnil vládnuť dekrétmi bez časového obmedzenia. Vláda sa na obranu tohto opatrenia pustila do zahraničných kritikov a médií a vinila ich, že "prekrútili maďarskú situáciu" a dokonca žiadala oficiálne písomné ospravedlnenie.
Nezabúdajme, že Orbán v roku 2011 vyhlásil: "Dokola zahraničným diplomatom opakujem, aby sa nesústredili na to, čo hovorím, ale na to, čo robím!" Sami by sme jeho režim nedokázali lepšie vystihnúť.
Orbán tvrdil, že "vláda už nepotrebuje zvýšené právomoci", no ďalej sledoval svoje autoritárske ciele. Keď vicepremiér Zsolt Semjén predložil návrh na ukončenie vlády dekrétmi, vláda vzápätí prišla s protinávrhom akéhosi stavu kvázinebezpečesntva pre budúcnosť.
Vyhlásením zdravotníckeho pohotovostného stavu tak vláda dokáže obmedziť základné práva ako slobodu pohybu či zhromažďovania. Takto je vláda dekrétmi natiahnutá na ďalších šesť mesiacov s možnosťou ďalšieho predĺženia, a to bez opory v ústave.
V zásade sa udialo to, že nástroje zmocňovacieho zákona boli jednoducho presunuté pod zdravotnícky pohotovostný stav, aby sa tak vláda do budúcnosti vyhla ostrej medzinárodnej kritike.
Premiér sa navyše poistil: ohlásil spustenie ďalšej národnej konzultácie s vysvetlením, že sa zaujíma o názor verejnosti ohľadom pandemického diania.
Národné konzultácie ako systémové opatrenie
Orbánova vláda si zakladá na mobilizácii občanov: od roku 2010 usporiadala už sedem národných konzultácií. Tieto konzultácie určujú agendu a pomáhajú betónovať voličskú základňu vládnej strany.
Sprevádzajú ich kampane zvyšujúce povedomie o predmete záujmu za pomoci silnej prítomnosti v médiách – verejnoprávnych aj súkromných. A každá domácnosť dostáva dotazník do schránky.
V podstate tieto dotazníky prinášajú silno predpojaté otázky na dané témy a predchádza ich masívna propaganda v podobe bilbordov na vidieku a reklamy v médiách hradenej z verejných zdrojov.
Na vrchole utečeneckej krízy v roku 2015 takáto konzultácia tvrdila, že terorizmus "je naviazaný na migráciu". Začiatkom roka sa chystala konzultácia s otázkou ohľadom odškodnenia rómskych študentov, ktorí utrpeli segregáciou v meste Gyöngyöspata.
Momentálne politickú agendu plne vyťažuje koronakríza, čo sa muselo odraziť v ladení nasledujúcich konzultácií. Prvá otázka si žiada hodnotenie celkových protipandemických opatrení. Vláda sa však len sotva bude zaujímať o uplatnenie predošlého výnimočného stavu, ale využije situáciu, aby spropagovala nový právny rámec v boji s pandémiou, ktorý sa v súčasnosti diskutuje v parlamente. Hlasovanie je naplánované na 20. júna.
Druhá otázka sa má zaoberať reštartom ekonomiky, čo už dnes vláda vyhlasuje za úspech. Orbán sa dal počuť, že "Maďarom je dnes lepšie" a krajinu označil za pravdepodobne jedinú spoločnosť založenú na práci. S ohľadom nato, že strednú Európu čakajú najväčšie štrukturálne zmeny od čias demokratickej tranzície, to znie skôr ironicky. Ľudia dnes prichádzajú o prácu nevídaným tempom.
Tretia otázka je ďalším útokom na maďarského rodáka a holokaustového preživšieho Georgea Sorosa. Americký filantrop navrhol, aby EÚ získala peniaze na pokoronovú obnovu predajom "večných dlhopisov". Orbán to vidí ako cestu do dlhového otroctva.
Posledná otázka prichádza krátko po výroku Európskeho súdneho dvora, že žiadatelia o azyl nemôžu byť zadržiavaní v tranzitných zónach dlhšie ako 28 dní. A síce maďarská vláda zatvorila kontroverzné tranzitné zóny pri mestách Röszke a Tompa, nenechá si ujsť príležitosť varovať občana pred nebezpečnými utečencami.
“Nezverejňuje sa počet ľudí, ktorí sa zapojili, a ani konkrétne výsledky dopytovania.
„
Príležitosť im dáva konzultácia, v ktorej upevnia naratív, že "nákazu do Maďarska zavliekli cudzinci", a prepoja tak koronavírus s migráciou. Uvidí sa, čo ďalšie bude na zozname, keďže konzultácia má obsahovať trinásť otázok a vláda len postupne odhaľuje, akých tém sa týkajú.
Vôľa ľudu
Na rozdiel od referend nie sú národné konzultácie právne záväzné, no často poslúžia ako pritakanie zmenám v zákonoch z dielne Orbánovej vlády. Dobrým príkladom je konzultácia z októbra 2017 týkajúca sa tzv. Sorosovho plánu a predbiehajúca predloženie balíka zákonov "stop Soros" do parlamentu vo februári 2018.
Teraz sa tiež maďarská vláda chystá vyzbrojiť proti medzinárodnej kritike pre uzurpáciu moci tým, že sa jednoducho odkáže na "vôľu maďarského ľudu" – takto to urobila v prípade zákonov "stop Soros".
Európska komisia by to nemala prejsť mlčaním, keďže v platnosti zostávajú aj opatrenia kriminalizujúce každého, kto údajne šíri nepravdivé správy. Prijaté boli v súvislosti s koronou, no ich platnosť trvá.
Najviac obáv vzbudzuje fakt, že vláda tieto informačné kampane vydáva za demokratický nástroj na "vládu spoločne s ľudom", no v skutočnosti konzultácie trpia nedostatkom transparentnosti a metodologickej jasnosti. Navyše vláda nie je povinná deliť sa o informácie ohľadom údajných odpovedí. Nezverejňuje sa počet ľudí, ktorí sa zapojili, a ani konkrétne výsledky dopytovania.
Konzultatívna autokracia
Napriek povedanému Orbán v roku 2016 vyhlasoval, že "to on predstavuje vôľu ľudu na rozdiel od európskych lídrov, ktorí sa neunúvali dopytovať sa občanov na citlivé záležitosti ako migrácia".
Samozrejme, prehlbovanie demokracie približovaním tých, ktorí sú za zákony zodpovední, a verejnosťou pomocou referend je v tomto regióne vítané. A stalo sa to jedným z pilierov Únie, kde sa Komisia často dopytuje občanov či dotknutých skupín na ich názory, čo pomáha EÚ pri rozhodovaní.
No v prípade maďarskej vlády je namieste robiť si starosti o právny štát, pretože demokratický nástroj sa tu využíva na manipuláciu verejnej mienky a upevňovanie moci. Znepokojuje aj poznanie, že verejné konzultácie si osvojili aj plne autokratické režimy. Čínski občania si vládu nevolia, no pravidelne sú dotazovaní – na takmer týždennej báze -, aby sa vyjadrili k otázkam miestnej správy vecí verejných.
Dimitar D. Gueorguiev v knihe o konzultáciách v Číne píše, že ide o zásterku v procese plne autoritárskeho rozhodovania, keďže kritické poznámky vôbec nemusia preniknúť na verejnosť a žiadna nová politická sila sa nedostane k slovu.
Varovanie na Slovensko
Nerobme si ilúzie: maďarská vláda bude využívať konzultácie bez ohľadu na to, čo povie EÚ. Čo nás privádza k myšlienke, že podrývanie demokracie za pomoci nástrojov konzultácie len tak skoro nepominie, skôr by sme čakali presný opak.
Slovenský premiér Igor Matovič otvorene chválil Viktora Orbána za spôsob, akým porady s národom využíva pri vládnutí, a tiež spustil internetovú konzultáciu počas predvolebnej kampane.
Oplatí sa preto varovať slovenskú vládu, aby radšej maďarský príklad nenasledovala. A sústredila sa na princípy otvoreného vládnutia, ktoré zabezpečí účasť občanov na vládnutí transparentnými a ústavnými metódami.
Autor: Edit Zgut
