Autorka je riaditeľka výskumného inštitútu v Globsec think-tanku
Z pohľadu Alexandra Lukašenka mali byť bieloruské prezidentské voľby 9. augusta iba formalitou, ktorá by predĺžila jeho 26-ročnú vládu bez akýchkoľvek komplikácií. Krajina sa však zmenila bez toho, aby si to všimol.
Lukašenko nemá čo oslavovať. Bielorusko čaká štrajk, demonštranti chcú nové voľby Čítajte Značná väčšina populácie dnes považuje súčasný stav krajiny, ako ju ponúka prezident, za zastaraný.
Namiesto toho chcú, aby sa z Bieloruska stala politicky a ekonomicky modernejšia krajina.
Na jar tohto roku hospodárska stagnácia a nemožnosť zbaviť sa frustrácií prostredníctvom politického procesu kulminovali, keď prezident odmietol nový koronavírus ako hystériu tvrdiac, že nevinní Bielorusi boli oklamaní cudzími neprajníkmi.
Mnohí považovali tento postoj nielen za nekompetentný, ale za otvorene ignorantský k životom Bielorusov.
Korona ich zmenila
Nové tváre ako youtube bloger, bankár, bývalý IT manažér či diplomat, zbierajúce podpisy na zaregistrovanie prezidentskej kandidatúry, zistili, že Bielorusi sú ochotní prejsť veľké vzdialenosti či čakať hodiny v rade, len aby im vyjadrili podporu.
Aj napriek tomu, že vláda siahla po overenej taktike, ako je väznenie a zamietnutie registrácie konkurencie najschopnejších kandidátov, bolo už neskoro. Bielorusi boli už presvedčení, že veci vedia zmeniť.
Utvrdila ich v tom aj nedávna kampaň občianskych iniciatív, ktoré úspešne pomáhali v zabezpečovaní ochranných pomôcok a jedla pre zdravotnícky personál bojujúci s pandémiou.
