Autor je bývalý poslanec NR SR, v súčasnosti riadi Európsku sieť expertov v ekonómii vzdelávania a pôsobí ako konzultant pre Plán obnovy
Slovensku uteká budúcnosť a pomaly aj prítomnosť. Aj na stránkach SME obtýždeň bije Ivan Mikloš na poplach a vysvetľuje, prečo prehrávame súboj o talenty a inovácie, z ktorých by sme mali žiť v 21. storočí.
Rado Baťo v knihe Ako skapal tatranský tiger ukazuje presne to, čo sľubuje jej názov.
Málo však pomenúvame hlbšie príčiny. Ak od ostatného pokusu zásadnejšie modernizovať Slovensko uplynulo pätnásť rokov a ani za vlády Igora Matoviča sa nečrtá nádej na výraznejšiu zmenu k lepšiemu, je načase položiť si otázku, čo v slovenskej politike a spoločnosti nás približuje viac Grécku ako Estónsku.
Sú to dve pasce.
Chýba objednávka
Prvá je pasca absencia politickej objednávky. Vlády robia najmä to, prečo ich ľudia zvolili a na čom sa dokážu dohodnúť. Samozrejme, každá garnitúra musí riešiť všetko, čo jej osud prichystá, ale skutočný pokrok sa deje najčastejšie tam, kde existuje jasná politická objednávka formulovaná vo voľbách.
Moderné Slovensko bolo naposledy témou volieb v roku 2006, keď ho porazilo novonastupujúce sociálne Slovensko. Vtedy si málokto uvedomil, že sa končí reformná éra.
Voliči popri víťaznom Smere najviac odmenili SDKÚ - stranu, ktorá modernizačný trend zosobňovala. Zdalo sa, že Ficov prvý triumf je začiatkom pravidelného a prirodzeného striedania moci medzi ľavicou a pravicou.
Nestalo sa. Klasický ideologický súboj sa vytratil a základom politiky sa stal konflikt medzi akože sociálnym štátom a bojom proti korupcii. Už parlamentné voľby v roku 2010 najviac ovplyvnili nástenkový tender, odhalenia o financovaní SDKÚ a štrajk kamionistov proti predraženému mýtu.
Každé ďalšie hlasovanie sa pod vplyvom Gorily, Váhostavu a nakoniec vraždy redukovalo čoraz viac odpoveď na otázku, či je možné bezuzdne kradnúť, keď sa niečo z toho rozdá aj pospolitému ľudu.
Chýbajú aj elity
Bez zásadnej politickej objednávky sa modernizuje ťažšie, ale existujú aj úspešné príklady. Dobrým príkladom sú českí bratia. Pražský lev nikdy nebežal tak rýchlo ako kedysi tatranský tiger. Stačí mu kráčať pomalšie, ale vytrvalo.
