V našej stále mladej a krásnej republike plnej šikovných ľudí je vždy rozumné striehnuť na prípadný zvrat, ale vymenovanie Eduarda Hegera za premiéra už hádam môžeme považovať za hotovú vec. Čo nám vytvára priestor zamyslieť sa, aký stupeň politickej emancipácie uňho môžeme očakávať.
Napriek vrodenej skepse a kuvičím hlasom povedzme, že nejaký takmer určite áno. Len s mikroskopickými výnimkami platí, že koho posadia do premiérskeho kresla, rýchlo sa zaľúbi do permanentného záujmu médií o každú hlúposť, ktorá mu zíde na um.
Je pravda, že Heger by mal mať nejakú prípravu, veď nepríde z ulice, ale z významného ministerstva. Lenže premiérsky úrad je z hľadiska vplyvu a protokolu ešte o citeľný stupienok vyššie, čo s každým zamáva. A navyše, Heger ako reprezentant kazateľsko-didaktického krídla OĽaNO trpí neodbytným nutkaním evanjelizovať poslucháčov, ktoré dostane priestor celonárodných rozmerov.
To zas bude.
