Okrem ústredného problému, ako ďalej vládnuť, vyriešila táto kríza hneď viacero ďalších nezanedbateľných úloh.
Už sme spomínali, že koaliční partneri preskúmali limity bezservítkovej komunikácie a zistili, kde už úprimnosť a priamočiarosť znemožňuje spoluprácu a pobyt v širšom kolektíve (obyčajný jedinec zvyčajne túto lekciu vstrebe počas puberty, no preklápať vývinové paralely na politický život koalície nebudeme, nie je to celkom poctivé a primerané).
Pokračujme teda vo výpočte poučení z krízy, aby sme sa osviežili dodaním zmyslu mesiacu odkazov a preskupovania síl.
Napríklad, už vieme, že siahnuť na geopolitickú orientáciu krajiny je (aspoň pre časť) koaličníkov červená čiara. Čosi k tejto veci stálo aj v nikdy nezverejnenom memorande dobrého vládnutia.
Navyše, poslanec Tomáš Valášek Matovičov kaskadérsky kus s dovezením Sputnika rozchodiť odmietol a z čela eurovýboru odišiel do opozície (ešte predtým verejne odmietol suplovať v prípadnej trojkoalícii za Korčoka, čo by ako hodnotové gesto nemalo zapadnúť).
Pre nás je podstatné najmä zistenie, že sa nemožno vo vysokej funkcii tváriť, že ak sa o geopolitiku nezaujímate vy, ani ona sa o vás nebude zaujímať.
