Vyhlásenie Pellegriniho, že „vládna kríza je nechutné divadlo“ nesie v sebe skryté a neodbytné čaro. Uvedomiť si ho v plnom rozsahu je nevyhnutné pre plné pochopenie toho, čo sa deje na Slovensku.
„Smiešna rošáda po mesiaci trápnych hádok a urážok“ (Hlas) by sa totiž vôbec nekonala, keby sa z opozície nešírili des a hrôza. Keby existovalo zrnko reality v Pelleho snívaní „chcel by som vládu spoločenského zmierenia, bol by v nej niekto zo súčasnej koalície aj terajšie mimoparlamentné strany“, tak Sulík by Matovičovi už v živote nič neuvaril.
Čiže, zrozumiteľne, beh o záchranu koalície by strany dávno vzdali s vedomím, že personálne-vzťahové prekážky v zostave OĽaNO-rodina-SaS-zaľudia sú nezlučiteľné s vládnutím. A ich zahladenie-prekonanie je možné len v inej konfigurácii naprieč spektrom. Či hneď a zaraz, alebo – áno – po predčasných voľbách.
