Autor bol ministrom financií, pôsobí ako prezident ekonomického think-tanku MESA 10
Pred dvoma týždňami som na tomto mieste písal o našom neopodstatnenom pocite nadradenosti vo vzťahu k Ukrajine a avizoval som, že napíšem viac o tom, ako sa na Ukrajine za necelé dva roky urobilo v digitalizácii krajiny, ale predovšetkým v digitalizácii verejných služieb, viac ako na Slovensku za takmer dve desaťročia.
Na Ukrajinu sa dívame zvrchu neprávom (píše Ivan Mikloš) Čítajte Máme digitalizačný dlh
Naše zaostávanie v procese informatizácie je evidentné a je viditeľné na každom kroku. Európska únia vydáva každoročne Index digitalizácie ekonomiky a spoločnosti, podľa ktorého sa nachádzame na chvoste EÚ. V rebríčku (DESI 2020) nám patrí 23. miesto, pričom najlepšia porovnateľná krajina Estónsko sa nachádza na siedmom mieste.
Najlepšie naše zaostávanie ilustruje subindex digitálne verejné služby, v ktorom je Slovensko na 26. mieste, pričom Estónsko na prvom, Lotyšsko na piatom a Litva na šiestom mieste spomedzi všetkých krajín EÚ.
Kým v Estónsku používa online styk s verejnou správou vyše 90 percent používateľov internetu, u nás je to len niečo vyše 50 percent. Na Malte štát za občanov vypĺňa pri online styku všetky údaje, ktoré má k dispozícii, v Estónsku vyše 90 percent údajov, kým na Slovensku len 38.
Štát v smartfóne
Index digitalizácie DESI sa vypracováva len za členské štáty EÚ, takže nevieme presne povedať, ako je na tom Ukrajina v porovnaní s ostatnými členmi Únie. Čo však povedať vieme, je, že za posledné dva roky dosiahla Ukrajina najmä v oblasti digitalizácie verejných služieb obrovský pokrok.
