Pred rokmi mali aj ostrí kritici Roberta Fica pocit, že vzhľadom na tie roky strávené v politike má nejaké hranice, za ktoré by nešiel. Nespájal by sa napríklad s fašistami, nenabádal by na ignorovanie bezpečnostných opatrení na ochranu zdravia a nepodporoval by dezinformačnú scénu.
Dnes to už neplatí. Fico by sa postavil za čokoľvek, ak by bol presvedčený, že mu to prinesie hlasy potrebné na to, aby sa udržal na hladine politiky. Obrátil by sa proti komukoľvek.
Ľahostajnosť k zdraviu bežných ľudí, akú tieto dni demonštruje bojom proti očkovaniu, je vlastná technokratom moci.
Hovoria si, že na prostriedkoch a obetiach nezáleží. Záleží len na moci.
Neexistujú zajtrajšky mimo jeho zajtrajškov. Ak by sa dostal k moci, tak by možno robil podobné rozhodnutia o očkovaní, aké robí súčasná vláda. Možno by bol ešte ráznejší. Ale ten rozpor preňho nie je podstatný, lebo preňho momentálne existuje len demagógia a aforizmy o politických väzňoch a Sorosovi.
Robert Fico vládol tejto krajine vyše desaťročia. Mohol urobiť čokoľvek – mal na to moc. Mohol vytiahnuť zdravotníctvo z mizérie, mohol pozdvihnúť školy, mohol dať mladým ľuďom dôvod neodchádzať zo Slovenska.
Mohol sa pričiniť o to, aby krajina bola v lepšom stave na zvládnutie pandémie.
Namiesto toho vyrábal dôvody pre vyšetrovateľov, aby postupne pozatvárali jeho ľudí. Poskytol Kočnerovi úrodnú pôdu pre jeho bezbrehú aroganciu a nenásytnosť. A zlo, ktoré v ňom klíčilo.
A teraz sa chce vrátiť. Na čo? Ako bude vyzerať krajina pod Robertom Ficom? Bude popierať vedu a vytvorí raj pre dezinformácie? Opäť prenajme políciu svojej oligarchickej skupine? Čo vlastne Robert Fico núka? Akú verziu seba?
Tieto myšlienky na nás útočia po každom jeho verejnom vystúpení.
Ficovi umožňuje politicky priberať aj súčasná vláda. A to aj potom, ako Igora Matoviča partneri vykázali z kokpitu, lebo ten poňal let ako akrobatické cvičenie, čo ťažšie zvládali aj skúsené žalúdky. Žiaľ, kľúče od kokpitu mu nezobrali a naďalej má kontrolu nad palivom a aj inými tlačidlami.
„Toto je taká republika, že ten minister financií sa financiám nevenuje – a ešte aj to je skôr dobre –, ale zato sa venuje všetkému ostatnému a všetkým ostatným, hlavne však nepriateľom, čo sú vlastne tiež všetci,“ píše kolega Samo Marec na svojej autorskej strane. Obáva sa, že tejto vláde sa vlastne už nechce vládnuť. Zároveň okrem konštatácie, že to nebude dobré, hovorí: „Veď ak vás to už nebaví, tak sa dohodnite, že je koniec, odstúpte z funkcií, odhlasujte si to. Budú predčasné voľby a bude hotovo!
Čítajte: Ak vás to nebaví, nevládnite
Kolega Marec nie je jediný frustrovaný z toho, že niektoré opatrenia štátu majú životnosť hmyzu, ktorý nad riekou Tisa žije len pár hodín po vyliahnutí.
Pripúšťam, že počas pandémie sa aj vláda učí a reaguje na zmenu situácie. Chápem aj to, že pandémia alebo napríklad klimatická kríza budú nútiť štáty robiť aj drastickejšie kroky a bude treba balansovať, či to zvládne ústava. A tak nové lekcie z ústavného práva čakajú aj bežného občana.
Momentálne však občana najviac zaujíma, že ak vycestuje na dovolenku, za akých podmienok sa môže vrátiť na Slovensko. Ústavný súd totiž predbežne pozastavil vyhlášku hygienikov pre možný výrazný zásah do základných práv. Následne hygienici zmenia vyhlášku.
Kolega Michal Katuška sledoval pre čitateľov všetky zmeny, ktoré sa zatiaľ pomerne rýchlo menia.
Čítajte: Všetko je inak. Očkovaní o výhody na hraniciach neprídu
V komentároch viackrát odznelo, že maďarský premiér Viktor Orbán poskytuje manuál populistom a autokratom, ako ohýbať verejný diškurz a sústrediť všetku ich pozornosť na získanie moci. Zuzana Kovačič Hanzelová sa rozprávala s Miklósom Harasztim, maďarským disidentom, novinárom a spisovateľom, ktorého komunistický režim odsúdil za knihu o vykorisťovaní.
Haraszti hovorí, že Orbán - populista, pracujúci výlučne s témami, ktoré sú populárne aspoň na 51 percent - neverí ničomu inému, len moci a svojmu osobnému bohatstvu. Čokoľvek, čo funguje, je preňho dobré.
„Nezaraďuje sa do štandardných prúdov - napravo, naľavo -, prispôsobuje sa. Jeho identita, keďže už nie je najmladší, sa točí okolo pravičiarskych tém. No ak treba, dokáže sa zmeniť na bezškrupulózneho ľavičiara.
Čítajte: Maďarský disident: Časy neobmedzenej vlády Orbána sa skončili
Nielen spôsob, akým budeme dovolenkovať, ale aj miesta, kde dovolenku strávime, sa nezvratne menia. Pred dvoma týždňami jeden z ikonických budapeštianskych hotelov v centre mesta pôsobil aj celý deň ako počas noci. Bol tichý a prázdny.
Je možné, že niektoré slovenské hotely alebo penzióny o rok už vôbec nenájdete. Môj kolega z Indexu Tomáš Vašuta si pozorne prechádzal inzercie na predaj nehnuteľností a našiel v ponuke zhruba 370 ubytovacích zariadení vrátane aj pomerne veľkých hotelov.
Čo je na tom zaujímavé? „Len pripomenieme, že predaj takýchto objektov cez inzerát nie je až taký bežný. Majitelia lepších zariadení zväčša oslovia sprostredkovateľské či poradenské spoločnosti a ponúkajú zariadenia na predaj neverejne,“ vysvetľuje Vašuta.
Čítajte: Ceny padajú. Pozrite si, ktoré slovenské hotely sú na predaj
Reportérka Kristína Kúdelová sedela niekoľko mesiacov ako na ihlách. Nevedela, či bude môcť vycestovať na svoj obľúbený filmový festival v Cannes. Posledné dni som rada, že sa jej to nakoniec podarilo, lebo jej texty sú vstupenkou na premietanie toho najlepšieho, čo svetová kinematografia za posledný rok stvorila.
Berie so sebou do kinosál čitateľov a vďaka jej článkom viem, aké filmy by nemali unikať mojej pozornosti.
Pod provokujúcim titulkom Kto Bergmana nasleduje, riskuje svoj vzťah píše Kristína o filme Bergmanov ostrov, v ktorom sa francúzska režisérka Mia Hansen-Love vydala po stopách režiséra Ingmara Bergmana. Napriek zlovestnému titulku režisérka „neprepadá deštrukčnej voľbe ponoriť sa do toho najtemnejšieho, čo v ľudskej bytosti a v jej vzťahoch možno nájsť“.
Čítajte: Po jeho filme sa rozpadli milióny manželstiev. Kto Bergmana nasleduje, riskuje svoj vzťah
S obavami sledujem, že očkovanie vzbudzuje čoraz väčšie vášne, a to aj vtedy, keď by mal prevládať hlas rozumu a vedy. Počula som o konfliktoch v rodine, keď zaočkovaný partner je zrazu vyhnancom vo vlastnom byte. A to je stále len začiatok ľudských tragédií, čo zaslepené odmietanie vedy Slovensku prinesie.
Beata Balogová, šéfredaktorka denníka SME
Chcete pravidelne dostávať Výber šéfredaktorky e-mailom? Prihláste sa na odber jedným klikom.
