Milé čitateľky a milí čitatelia,
populistické vlády sa často prispôsobujú kričiacej menšine, ktorá reprezentuje najhoršie stereotypy národa. Najmä, ak ide o potenciálneho voliča. Tak legitimizujú prejavy a presvedčenia, ktoré sú v normálnom demokratickom prostredí vytláčané na okraj.
V najhoršom prípade to vedie k historickým tragédiám. V prípade Slovenska nás tento postoj unáša k tragickému nezvládnutiu tretej vlny pandémie. Mnohí stále dúfajú, že nepríde. Ale delta je už na Slovensku.
My sa však strácame v diškurze, v ktorom mýty sú povýšené na úroveň faktov, google vyhľadávanie je zrovnoprávnené so systematickou vedeckou prácou a vedcov konfrontujú samoukovia zo sociálnych sietí. Epidemiológovia a ľudia, ktorí sa pandémii začali venovať oveľa skôr ako začiatkom minulého roka, sú obviňovaní z korupcie, lebo slobodný môže byť zjavne len ten, kto ide proti prúdu. Hoci aj proti prúdu logiky.
Niektorí urobili z odmietania očkovania športovú disciplínu a vyzývajú svoje okolie na súboj: no tak ma presvedčte. Licitujú o verejné zdravie. Pociťujú náhly nával moci a dôležitosti. Sťaby boli obeťami na oltári slobody v boji s vražedným očkovacím štátom.
Popritom siahajú na slobodu všetkých, ktorí sa už chcú vyhnúť lockdownom a masovému testovaniu.
Hľadá sa volič s megafónom
Jasné, niektorí sa jednoducho boja, nebudujú si na svojom strachu kariéru.
My sa však nechápavo pýtame, ako je možné, že dnes očkovanie rozdeľuje rodiny. Nechcem sa pohádať s partnerom, tak sa nezaočkujem. A politici si práve teraz, keď ide o zdravie, hľadajú potenciálnych voličov tam, kde sa najviac kričí. Akoby si pozývali na stranícke rokovania predavača z trhoviska, ktorého najväčšou výhodou je megafón v ruke.
Ak niekto dúfa, že sa to všetko upokojí, tak sa mýli. Nie je to len dočasný jav, lebo nastavujeme mantinely hlúposti a zároveň vrháme do frustrácie aj tú časť spoločnosti, ktorá sa doteraz spoliehala na silu inštitúcií a spoločenskú solidaritu.
Lenže na strachu a ignorancii sa momentálne priživuje rôznorodá skupina ľudí: technokrati moci ako Robert Fico, bezhraniční populisti ako Boris Kollár a fašisti, ktorí našli túto agendu pohodenú na ulici. A formujú tým spoločenský diškurz.
Privilégiá? Nie, odmena
Paradoxne, práve oni hovoria, že ak zaočkovaní budú mať privilégiá, tak štát vytvára občanov prvej a druhej kategórie. Ale to, že zaočkovaní sa nemusia dávať pravidelne testovať a môžu voľnejšie cestovať, nie sú privilégiá – je to odmena za ich zodpovednosť.
Nikto sa neočkuje len pre seba samého, robí to aj pre ostatných. Napríklad pre onkologických pacientov alebo chronicky chorých, ktorí doplácajú na preťažený zdravotný systém počas pandémie. Alebo pre seniorov v domovoch dôchodcov, ktorí už nechcú byť ďalší rok zatvorení.
„Dobrovoľnosť očkovania ešte nezakladá nedotknuteľnosť takéhoto rozhodnutia pred kritikou a mať nejaký názor na vakcíny – trebárs, že škodia viac ako covid alebo že sú neoverené, dokonca že sú vehiklom čipu – ešte nezakladá menšinový status,“ píše kolegyňa Zuzana Kepplová vo svojom komentári.
Vysvetľuje, že byť neočkovaným naozaj nie je status, ktorý má byť chránený štátom. Nebodaj medzinárodnými organizáciami.
Zároveň nie je vôbec prekvapivé, že menšinový status antivaxerom pripisujú politici, ktorí prirodzené menšiny, ktoré chránia aj medzinárodné zmluvy, považujú za nepriateľov. Napriek tomu, že tie vznikajú na základe vrodených, etnických alebo kultúrnych rozdielov a často nie sú otázkou ľudskej vôle alebo rozhodnutia.
Čítajte: Ako sme začali chrániť neočkovaných
Skutočný boj o právny štát
Chvíľami sa zdá, že najtvrdší boj o právny štát sa neodohráva na demonštráciách pred parlamentom, ale v útrobách polície. Skladáme si čiastkové informácie. Chceme veriť, že dnes už nitky neťahá nejaká sivá eminencia z nitrianskych vínných pivníc alebo že sa nerodí nová politická šľachta. Vyzerá to, akoby sa najmocnejšie silové zložky navzájom odstreľovali.
NAKA stíha vedenie policajnej inšpekcie a Slovenskej informačnej služby. Inšpekcia robí razie v NAKA. A SIS zase hovorí o kupovaní kajúcnikov v najostrejšie sledovaných kauzách.
Z toho všetkého čerpá Robert Fico podnety pre svoje tlačovky, aby vytváral dojem, že všetky zatýkania a stíhania sú len politickou objednávkou.
Kolega Roman Cuprík sa opýtal bývalého policajného prezidenta Jaroslava Spišiaka, či na Slovensku prebieha vojna policajtov. Spišiak nevidí vojnu, vidí skôr to, že „niektorým ľuďom politicky vyhovuje, keď má verejnosť pocit, že vo vyšetrovaní je chaos a nedá sa nikomu veriť“.
Verný svojej verbálnej strohosti Spišiak pridáva, „vždy to tak bolo a vždy to tak bude“.
Čítajte: Spišiak: Dianie na polícii nie je chaos, Mikulec ukazuje veľkú odvahu
Únos premiérovho syna?
Keď prvýkrát prehovoril syn českého premiéra Andreja Babiša o tom, ako ho vlastný otec dal uniesť na Krym, aby nemohol svedčiť v dotačnej kauze Čapí hnízdo, rozmýšľala som, či táto kauza Babišovi politicky ublíži.
Lenže ublížila skôr jeho synovi, o ktorom Babiš starší hovoril ako o psychicky narušenom človeku. Vraj si únos vymyslel, lebo trpí schizofréniou.
Kolegyni Nine Sobotovičovej sa podarilo spojiť s Andrejom Babišom mladším. Ten v rozhovore opisuje, ako podľa neho vyzeralo jeho násilné zavlečenie na Krym a ako ho Babišovi spolupracovníci dopovali psychofarmakami. Hovorí, že čoraz viac ľudí mu verí.
Dal Babiš naozaj uniesť vlastného syna, aby sa vyhol prípadnej obžalobe? Z rozhovoru nedostaneme odpoveď, ale priblíži nám svet rodiny Babišovcov a odhaľuje príbeh človeka, ktorého vlastný otec hodil cez palubu.
Čítajte: Babiš mladší: Otec chcel, aby som zmizol. Na Kryme ma dopovali liekmi
Návraty k Lasicovi
Ešte dlho sa budeme vracať k Milanovi Lasicovi napriek tomu, že on všetko dopovedal a neostal nikomu nič dlžný. Naopak, my všetci sme jeho dlžníkmi. Človek, ktorý ho dlho fotografoval na javiskách, hovorí, že on chce o Lasicovi teraz chvíľu mlčať. Ctibor Bachratý bol pod scénou aj v ten osudný večer.
„Zažil som všeličo a nechcem o tom hovoriť. Je veľa fotografií, ktoré som vymazal. A pri opisovaní spôsobu, akým sa Milan Lasica so svetom rozlúčil, nemienim skĺznuť do klišé. Bol som tam a som rád, že som zaznamenal posledné chvíle jeho života, ktoré som vnímal ako radostné,“ hovorí v rozhovore s kolegyňou Evou Andrejčákovou.
Čítajte: Bachratý: Veľa fotografií z posledného Lasicovho koncertu som vymazal
Vo štvrtok doobeda som prechádzala cez hranicu pri Rajke. Zastavila nás hraničná hliadka a policajt nás slušne vyzval, aby sme ukázali registráciu na e-hranici a preukaz o očkovaní.
Trvalo to len zopár minút. V tej chvíli som sa tej kontrole tešila. V duchu som si povedala, že štát predsa len funguje.
V druhej chvíli som v rozhlasových správach počula, že demonštranti pred prezidentským palácom obmedzujú dopravu. Zrazu som nechápala, čo vlastne chcú.
Beata Balogová, šéfredaktorka denníka SME
