Autor je politológ a publicista, spolupracoval ako externý konzultant na správe NKÚ k F-16
Pri nákupe lietadiel v roku 2018 neboli posúdené všetky alternatívy. Najlacnejšou možnosťou pritom bola ochrana vzdušného priestoru spojencami.
Pobaltie platí za obvyklú štvorčlennú letku (pohotovosť + rezerva) len 3,6 milióna eur ročne. Táto alternatíva by vyžadovala politické rozhodnutie o strate spôsobilosti nadzvukového letectva a zmenu legislatívy.
Na druhej strane by umožnila prostriedky na nákup F-16 alokovať na prioritu – výstavbu ťažkej mechanizovanej brigády. Ministerstvo obrany SR (MO SR) sa však touto alternatívou vôbec nezaoberalo.

Prečo sme nekúpili "jazdené" stroje?
Ďalšou možnosťou bolo kúpiť používané lietadlá z prebytkov spojencov. Pre potreby airpolicingu by to bolo postačujúce riešenie. MO SR síce v pôvodnom materiáli uviedlo, že „predpokladané náklady na 14 užívaných lietadiel F-16 sú vo výške 214 miliónov eur“, prečo bola táto alternatíva odmietnutá, však MO SR nevedelo odôvodniť.
Informovalo NKÚ SR, že týmito podkladmi už nedisponuje(!).
Posúdený nebol ani nákup lietadiel 5. generácie F-35. Ktoré majú síce významne vyššie prevádzkové náklady, avšak podľa dlhodobých skúseností z cvičení v USA majú oproti lietadlám 4. generácie 15- až 20-krát vyššiu bojovú efektivitu.
MO SR neposúdilo ani s tým súvisiace riziko rýchleho zastarania lietadiel 4. generácie v kontexte zavádzania lietadiel 5. generácie Ruskom a možného exportu Čínou. Tento scenár môže nastať už v horizonte budúceho desaťročia.
Podľa hodnotenia NKÚ SR nie je preukázané, že nákup F-16 bol najefektívnejším riešením z možných alternatív.