Autorka je lekárka a spisovateľka
Počula som to už mnohokrát – ako treba vychovávať deti „pre dnešný svet“, do tohto sveta a podobne.
Od toho, čím by sa mali stať profesijne, aby sa mohli uplatniť na trhu práce, cez to, čím by mali vypĺňať svoj voľný čas až po hodnotový rebríček, ktorý im treba vštepiť, aby sa dokázali „prebiť vo svete“ či rovno aspoň prežiť.
Často to hovorili aj ľudia, ktorí zároveň nadávali na „dnešný svet“, ako sa z neho vytratili „skutočné hodnoty“, akoby si ani neuvedomovali, že takouto výchovou len podporia jeho pretrvanie v podobe, aká sa im nepáči.
Že potlačenie individuálne naoko nevýhodných vlastností a schopností môže naopak v budúcnosti znamenať nevýhody pre celé spoločenstvo.
Veľakrát som tiež počula, ako treba deti vychovávať s víziou, že svet je veľký a možnosti neobmedzené a najlepšie bude odtiaľto odísť. A ako sú už mnohé veci zbytočné, lebo svet zajtrajška bude taký a taký.
Uvažujem podchvíľou, čím mohla byť pandémia pre takéto zmýšľanie.
