Diskusia k článku: Pre aký svet treba vychovávať deti?

Večne tu nebudeme... Musíme sa zamyslieť nad tým, aký svet tu chceme zanechať pre Keitha Richardsa...

Hlavne treba prestať deti strašiť a podprahovo im podsúvať len samé negatíva a že sa snáď narodili v štáte, kde sa neoplatí žiť, sústavne vyvolávat pocit nejakej viny za obete druhej svetovej vojny, otrokárstvo v Amerike, s ktorým sme nič nemali spoločné, podmienky v ktorých žijú dnes marginalizované minority a pod. Rovnako sa to týka sústavného vykresľovania iných negatív súčasnosti a blízkej minulosti ako nejakých "Slovenských špecifík", ktoré sa v podstate nelíšia od problémov v Poľsku, Maďarsku, Čechách, Rakúsku, Nemecku, ...

Čo im tak trošku pozitívne vykresliť, že na území, na ktorom žijú sa nikdy systémovo nepestovala medzináboženská a medzinárodnostná nenávisť (viď. napr. nastavenie systému od Márie Terézie, alebo, že u nás sa dokonca aj Nemci sami nenásilne asimilovali ...), ktorá by viedla k tomu, že susedia vraždia susedov, dokázali bez veľkých problémov žiť spolu úplne odlišní ľudia aj v ťažkých časoch.

Nemci stavajú pomníky historickým postavám, ako je trebárs Armínius a u nás sa tzv. umelci tvária, že Svatopluk je len výmysel romantikov 19. storočia a dehonestujú ho. Už chýba aj jemu na obrázku v nejakom "nezávislom" časopise, ako Štúrovi nakresliť pod nos fúziky (preventívne, možno bol tiež antisemita). Rovnako boli asi aj jeho predchodcovia doležití partneri pre Byzanciu, keď staroslovienčinu vtedy cirkev povolila ako štvrtý liturgický jazyk (po latinčine, gréčtine a hebrejčine). To, že sme boli skoro 1000 rokov súčasťou Uhorska (resp. Rakúsko-Uhorska) nás nijako nediskvalifikuje oproti Čechom a Poliakom, ktorí si "osvojili" aj kráľov "cudzincov" a tvária sa tiež ako, svetový národ. Poľská "Niepodległość" síce občas hraničí s velikášstvom, ale tiež podporuje spolunáležitosť Poliakov vo svete aj keď Poľsko niektorí vobec v živote nenavštívili.

Na a úplne pre začiatok stačí, keď im v škole povedia aj o takých "prízemných výhodách", ktoré zbadajú až sa ocitnú niekde v zahraničí, trebárs, že sa pokojne (zatiaľ grátis) možu prechádzať bez obmedzení v prírode, zbierať huby, odtrhnúť si malinu, napiť vody, nosiť beztrestne vo vačku vačšiu "rybičku" (prípadne ženy "kaser"), nehrozí im, že kvoli ich konfesii ich nikto neunesie alebo nehodí bombu do ich školy.

Tak, ako ma za šokializmu prekvapil jeden hosť z USA v hoteli Devín, ktorý chcel ísť večer do Starého mesta s manželkou na prechádzku s otázkou, ako je to s bezpečnosťou a či sa tam nestrieľa? Najprv mi asi moc neveril, ale keď sa vrátil, bol z prechádzky celý unesený, že ho nikto na ulici neotravoval a neohrozoval. Ocenil to, čo sme my vobec nevnímali ako nejakú výhodu. No a podobne niečo som zažil o 20 rokov neskor s kamarátmi z Británie, keď boli nadšení z našich reštaurácií, kvality jedla a pitia aj v skutočných nefalšovaných "putikách", necenzúrovaných filmov a samozrejme aj krásnych žien.

Myslím si, že pre lepšiu budúcnosť detí treba zložiť čierne okuliare a neviesť ich k závisti, sledovaniu, čo kto má, čo kto ukradol, sledovať čo robia tzv. "celebrity" a pod., ale, že pre spokojný život sú doležité iné hodnoty.