Autor je výskumník pražského Ústavu medzinárodných vzťahov a učí na Fakulte sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského
Vo svojom nedávnom prejave pred Valným zhromaždením OSN sa Zuzana Čaputová vyjadrila k problematike klimatickej krízy. Venovala jej takmer štvrtinu svojej reči, čím potvrdila, aká dôležitá je pre ňu táto téma.
Obsahom sa zaradila do stredu súčasného politického spektra, čím preukázala príslušnosť k dominantnému prístupu medzinárodných organizácií a liberálnych vlád.
Tento prístup obsahuje niekoľko problematických prvkov. Troch z nich sa v prejave dopustila aj slovenská prezidentka.
Nedajte sa ovládnuť smútkom. Prezidentka v OSN citovala pápeža (celý príhovor) Čítajte Vinu nenesieme všetci rovnako
Prvým je implikácia rovnakej zodpovednosti všetkých ľudí za klimatickú zmenu. Planéta dnes údajne kričí, že ľudstvo je príliš ťažkým bremenom. Skutočnosť je však taká, že príliš ťažkým bremenom sú pre planétu iba niektoré časti ľudstva a ekonomický systém, z ktorého profitujú.
V prvom rade ide o triedu bohatých. Kvôli nim a nie kvôli „ľudstvu“, ako povedala Čaputová, už dnes planéta nešepká, ale kričí.
Čiastočným pozitívom je, že prezidentka zmienila potrebu financovania Zeleného klimatického fondu, zároveň však nezmienila skutočnosť, ktorá bola základom pre jeho vznik.
Atmosféra nás všetkých chráni, no ničia ju len niektorí. Nedávny výskum v jednom z časopisov Lancet, ktorý je štvrtý najcitovanejší v oblasti životného prostredia, preukázal, že Spojené štáty a Európa sú zodpovedné za 82 percent emisií, ktoré majú za následok nadchádzajúci klimatický kolaps.
Aj na našom kontinente a v USA sú to však v prvom rade bohatí, ktorí ho spôsobili. Samotný fond pritom financujú vlády a jeho poňatie spravodlivosti v podobe pomoci so zelenými projektmi je krajne nepostačujúce.
