Milé čitateľky, milí čitatelia,
málokoho šokovalo, že český premiér si kupoval vily na Francúzskej riviére cez daňové raje a schémy ktoré väčšinou používajú drogové kartely alebo mafia. Akoby podozrenia z obchodovania na hrane patrili k Andrejovi Babišovi.
Ani ten najnaivnejší pozorovateľ nepredpokladá, že Babiš sa stiahne pod váhou zistení. Veď predchádzajúce trestné stíhanie mu nebránilo v tom, aby úradoval ako premiér potvrdzujúc, že politika vo Visegráde praje silným povahám. So silným žalúdkom.
Bývalému agentovi ŠtB prešlo v politike takmer všetko. Bez pochýb mu musí závidieť aj Robert Fico. Aj keď Babiš zjavne závidí skôr Viktorovi Orbánovi než Ficovi, ktorý prišiel o moc pod váhou protikorupčných protestov.
Orbán prišiel Babiša podporiť do Ústí nad Labem na jeho veľkolepý predvolebný míting. Davu odkázal, že Maďari by určite chceli takého premiéra, akým je jeho český kolega. Vzhľadom na vysokú mieru tolerancie voličov Fideszu voči korupčnému správaniu sa vládnucej vrstvy, možno Orbán až tak veľmi nepreháňa.
Orbán vidí v Babišovi možného spojenca, ktorého si môže láskavosťami ako podpora na mítingu zaviazať. Aby stál pri ňom pri únose Visegrádu, pri jeho „transformácii“ na zoskupenie krajín, ktoré si nárokujú vlastné definície právneho štátu a slobody tlače.
Babiš je pre Orbána ideálnym partnerom. Veď Európska únia ho už pomerne dlho „otravuje“ pre podozrenia, že zneužíva peniaze európskych daňových poplatníkov, že je v brutálnom konflikte záujmov.
Kolegyňa Nina Sobotovičová sa išla pozrieť na Babišov míting s Orbánom. Jej politická „pohľadnica“ prispieva k obavám z možného víťazstva Andreja Babiša u susedov.
Čítajte: Ani piť sa s ním nedá, len pracuje. Aký bol míting, na ktorý si Babiš pozval Orbána
Národ pre nezmysly
Predvolebná kampaň v Česku, ale aj verejný diškurz na Slovensku naznačuje, že Orbán už pomerne dávno určuje témy. Má ich dokonale vyskúšané. A tak sa komentátor Samo Marec úplne oprávnene obáva že „štátnou doktrínou sa stane riešenie nezmyslov“ a vlastne všetci tu už máme „dokonale našliapnuté na krásny boj s fiktívnymi problémami“.
A teda budeme bojovať proti utečencom, Sorosovi a Bruselu, budeme ochraňovať čistotu našej identity bez toho, aby sme ju dokázali pomenovať. Staneme sa národmi hnevu a frustrácie.
Čítajte: Prečítajte si Blahove statusy a predstavte si ich v realite
Preto ma minulý týždeň nesmierne dojali texty, ktoré pracovali úplne iným spôsobom s frustráciou a ukázali nám životy žien, ktoré neriešili nezmysly. Riešili otázky života a smrti.
Neexistuje správne rozhodnutie
Niektoré ženy žijú to nepredstaviteľné. Žijú to, čo niektorí považujú za rodinnú tragédiu iní zas za skúšku vyššej sily. Opatrne to píšem, ale viem si predstaviť, že niekto si povie, že to môže byť trest. Tragicky málo sa rozprávame o tom, čo to znamená porodiť postihnuté dieťa. Sme dokonca začiatočníci aj vo výbere slov. Opatrne vyslovujeme „postihnuté“, lebo zrazu nevieme, či neexistuje iné slovo, ktoré by bolo správnejšie.
Počula som príbeh dvoch vzdelaných ľudí ktorí ukryli svoje dieťa s postihnutím pred svetom vo veľkom dome, ktoré až do dospelého veku nemalo kontakt so širším okolím. Stretla som ľudí, ktorí sa vzdali svojho zamestnania, aby dokázali svojmu dieťaťu s postihnutím poskytnúť čo najlepšiu opateru. Podobné príbehy vyvolávajú silné emócie aj bez toho, aby sme si vedeli svet rodičov a detí predstaviť do najmenších detailov.
Moja kolegyňa Soňa Jánošová sa rozprávala so ženami, ktoré porodili deti s postihnutím. Rozhodla sa nechodiť okolo rodičov s touto skúsenosťou po špičkách, ale byť otvorená a načúvať, ako svoje tehotenstvo prežívali. V týchto príbehoch silne rezonuje poznanie, že často neexistuje dobré rozhodnutie.
Čítajte: Jedno z dvojčiat malo závažné postihnutie: Prosila som, aby ju nepripájali na prístroje
Z rozhovorov Sone Jánošovej sa dozvedáme, že nielen bežní ľudia, ale často dokonca ani zdravotnícky personál nie je pripravený na to, aby hovoril so ženou, ktorá zistí, že dieťa, ktoré sa v nej vyvíja, má vážnu chorobu. Áno, to nenarodené dieťa, ktoré ešte ani nevidela, a musí rozhodovať o jeho osude.
Jedna zo žien, s ktorými sa Soňa rozprávala, si „na pobyt v krajskej nemocnici spomína ako na mimoriadne stresujúci a nátlakový. Lekári trvali na tom, aby rozhodnutie potvrdil aj jej manžel a dokonca matka. Jedna lekárka zas zisťovala, či nie je členkou sekty, ktorá jej to nedovoľuje.“
Tieto texty nám umožnia nazrieť do tých najintímnejších chvíľ bolesti a opustenosti žien. A potom aj sily, áno, takej sily, o akej si občas čítame v románoch. Lenže ona môže klíčiť aj v susednom byte.
Čítajte: Rozhodovala sa, či na svet priviesť postihnuté dieťa: Žiadne správne riešenie nie je
Ďakujem, že nás čítate.
Beata Balogová, šéfredaktorka denníka SME
