Autor je prezident MESA 10 a exminister financií
Slovenské školstvo je v alarmujúcom stave. Po páde komunizmu sa nezlepšilo, ale zhoršilo, čo dokazuje fakt, že dnešní tridsiatnici a štyridsiatnici, ktorí získali vzdelanie po páde komunizmu, sú na tom z hľadiska znalostí a schopností horšie ako dnešní päťdesiatnici a šesťdesiatnici.
Patríme medzi najhorších aj spomedzi postkomunistických krajín, výrazne zaostávame za všetkými ostatnými krajinami V4, najviac za Českom, s ktorým sme na tom boli v kvalite vzdelania pred tridsiatimi rokmi takmer identicky. Nehovoriac o Estónsku, ktoré je na míle ďaleko.
O kvalite vysokoškolského vzdelania zase najlepšie svedčí „hlasovanie nohami“ našich najlepších študentov, ktorí masovo odchádzajú študovať na vysoké školy do zahraničia, najmä do Českej republiky, pričom za najdôležitejší dôvod svojho rozhodnutia neštudovať na Slovensku uvádzajú nízku kvalitu slovenských vysokých škôl.
Ešte väčším problémom potom je, že značná časť (podľa rôznych prieskumov viac ako polovica) sa už na Slovensko po skončení štúdia nevracia. Takže ako krajina prichádzame o talenty, teda o to najdôležitejšie a najcennejšie čo máme.
Renáta Hall: Vysoké školy potrebujeme viac otvoriť Čítajte Prekvapivo, peniaze nie sú najväčší problém
Áno, je pravda, že ak chceme, aby sa situácia zmenila, musíme do školstva dať aj viac peňazí, pretože jednou z príčin súčasného stavu je aj dlhodobé podfinancovanie sektora v porovnaní s inými, porovnateľnými krajinami, ale aj v porovnaní s inými sektormi (napríklad s verejnou správou, políciou či so zdravotníctvom).
Hlavným problémom však nie sú peniaze, ale systém fungovania. A teda najdôležitejším nástrojom musia byť zásadné reformy, ktoré sa tomuto sektoru zatiaľ skôr vyhýbali, a to nielen počas populistických a kleptokratických vlád HZDS a Smeru, ale aj počas vlád reformných.
Ako však ukazuje najnovší vývoj okolo vysokoškolskej reformy, také ľahké to nebude nielen pre odpor systému (čo sa dalo a malo očakávať), ale aj pre nezvládnutie reformy ministerstvom školstva.
