Nájazdy zúfalcov na poľský plot sú predobrazom budúcnosti, v ktorej – ako veštia mnohí – klimatická kríza a iné pohromy spustia sťahovanie národov z Afriky do Európy.
Obrazy armagedonu celkom vážne brať nemusíme, vieme si predstaviť aj miernejšie scenáre, ale z vidiny nie tisícov, ale státisícov nájazdníkov na schengenské hranice sa zimomriavky preháňajú po chrbtoch celkom legitímne.
Ani reč britského politika, že medzi Ruskom a Západom sa blíži vojna (!!), sa nechce brať vážne, avšak pointe, že Lukašenko by si hybridný útok na Poľsko netrúfol bez požehnania Putina, sa vyčítať nedá nič.
O "konflikte" napokon hovorí aj bieloruský diktátor, akurát z podnecovania obviňuje – koho iného? – Poľsko, ktoré odmietaním migrantov vraj rieši vlastné problémy (spory) s Európskou komisiou.
Na otázky, kto – v spolupráci s priekupníkmi – zváža zástupy Sýrčanov, Afgancov a ďalších k poľskej hranici, Lukašenko mlčí. Povie len, že tí ľudia odmietajú návrat domov. A on ich predsa nemôže nútiť do niečoho, čo nechcú.
Aký ľudomil! Akurát im nedovolí ani návrat od plota späť do Minska, takže zostávajú v pasci o hlade a v zime. (Až na pár desiatok, ktorým sa podarilo prebiť.)
